Máš umelecké črevo? | Máš umelecké črevo? − Pedagogická podpora

Dôležitosť pedagogickej práce vidíme aj v súčasnej spoločenskej situácii. Aj preto sa snažíme cez vzdelávaciu platformu Máš umelecké črevo? predstaviť skvelých pedagógov a pedagogičky, ktoré podporujú u svojho žiactva diverzitu nazerania na svet napr. aj zapojením sa do umeleckej súťaže. Dnes by sme vám chceli predstaviť pedagogičku Paulu Maliňákovú, ktorej tímy sa každoročne zapájajú a sú súčasťou finálových výstav.

Paula učí na strednej umeleckej škole v Prešove vyučovacie predmety zamerané na začiatky tvorby od prvých čiar, cez výrazové prostriedky až po výsledné diela a prax. V Spišskom Podhradí pôsobí aj na základnej umeleckej škole, ktorá dáva väčšiu voľnosť pri zameraní, výbere techník aj tém. Svoj čas sa snaží využívať efektívne, aby sa mohla naplno venovať umeniu a byť v kontakte s ľuďmi, ktorí chcú byť výtvarne činní a zároveň im mohla niečo odovzdať. K štúdiu umenia sa dostala už v detstve, Paula datuje aj presný moment, kedy ju vizuálne očaril Leví kráľ natoľko, že vytvorila viacero kresieb. Pedagogike sa začala venovať štúdiom strednej pedagogickej školy, na ktorej sa zamerala práve na výtvarný odbor. Popritom navštevovala výtvarnú na ZUŠ. Na vysokej padlo rozhodnutie na umenovedu a históriu, keďže považovala tieto odbory za príbuzné. V istom čase vycestovala dokonca za stopami maliara Goyu do Španielska. Doplnkové pedagogické štúdium absolvovala už popri práci pedagogičky. Paula sa snaží rozvíjať svoje vzdelanie aj naďalej, pretože ho vníma za nikdy nekončiaci dôležitý proces.

Do súťaže Máš umelecké črevo? sa zapája každoročne. Súťaž vníma ako veľmi zaujímavú platformu na interakciu medzi súťažiacimi a hodnotiacou porotou. Prvý ročník súťaže vyhral tím zo Spišskej Novej Vsi, čo vtedy sledovala len z diaľky a až neskôr sa zapojila. Prvotnou motiváciou bola tá jej, avšak na strane druhej, študentstvo rado spomína na súťaž a za rok tento názov padne niekoľkokrát. „Hneď po súťaži sa ma decká pýtajú, či sa prihlásime aj nasledujúci rok. Pochopiteľne vždy keď zapájam nové tímy, ktoré ešte nemajú skúsenosť s touto súťažou, sú v očakávaní a nevedia do čoho idú, čo je na jednej strane niekedy aj dobré,“ komentuje usmievajúc sa Paula. Vďaka zapojeniu sa vníma ako pozitívne pôsobí účasť na utužovanie vzťahov v skupine, možnosť konštruktívnej kritiky, ale aj nadobudnutie prezentačných skúseností či akceptovanie iných názorov.

Tému Sieť vníma Paula podobne náročne ako minuloročnú – Jedlo. „Obe sú náročné v tom, aby nebol nápad prvoplánový, ale autentický. Pri slove sieť sú určité oblasti, ktoré prídu človeku na myseľ hneď, a tými sme sa práve nechceli zaoberať. Zároveň je umenie podať rovnaké veci iným spôsobom alebo sa na ne pozerať z iného uhla. Preto sme sa naozaj pri tohtoročnej téme niekedy motali, až premotali a hľadali správne východiská. Ak mám byť úprimná, nie je to vždy také jednoduché a niekedy sú a boli aj dni, kedy smerovanie nebolo jednoznačné a tímy som sa snažila motivovať rozličnými inšpiráciami zo sveta umenia, rozhovormi a pod. – jednoducho sme sieťovali,“ objasňuje proces tvorby. „Téma Sieť ponúkla množstvo smerovaní, ale aj odbočiek, ktoré niekedy odvádzali myseľ na nesprávne smerovanie alebo pôsobili nejasne a mätúco. Myslím si, že téma bola i tak inšpiratívna, pretože študentstvo sa na ňu pozeralo cez fikciu, životné príležitosti aj naratívne identity – životné príbehy, a tým vytvárali naozaj rozličné siete. Nasledovalo množstvo rozhovorov, vyjadrovania postojov, postrehov, vizualizácií, ktoré napokon jednotlivé tímy doviedli k tvorbe. Najťažšia úloha je niekedy pri začínajúcich tímoch vedieť spracovať aj neúspech a niekedy trvá určitý čas pochopiť, že čas, ktorý bol venovaný projektu nebol zbytočný, ale obohacujúci. Aj o tom je samotné pedagogické pôsobenie,“ dodáva na záver Paula.

Ďakujeme Paule za ponor do sveta pedagogičky a tímlíderky Črevo tímov. Viaceré projekty pod jej vedením uvidíte na výstave v SNG od 2. mája!

…

Aj v druhom polroku vám prinášame inšpiratívny rozhovor so stredoškolskou učiteľkou Barborou Kaľavskou, ktorú z prostredia súťaže Máš umelecké črevo? dobre poznáme!

Barbora učí na Gymnázium Metodova v Bratislave vyučovacie predmety Umenie a kultúra, Dejepis a Etická výchova, aktuálne až 18 tried! K učeniu sa dostala, nečakane, štúdiom učiteľstva histórie a estetiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, ale má skončený aj jeden semester Dejín umenia v Trnave. Nevedela sa vtedy rozhodnúť… Jej vzťah k umeniu rástol postupne. „K umeniu ma to ťahalo od malička, chodila som do ZUŠ-ky na výtvarku, na husle, do Centier voľného času na rôzne krúžky, napr. keramiku a doma sme tiež veľa tvorili. Prišlo mi prirodzené orientovať svoje štúdium týmto smerom.“ Počas vysokej školy brigádovala Barbora aj ako lektora v SNG, ale aj v SNM, na oddelení galerijnej či múzejnej pedagogiky. „Po praktickej, odbornej a najmä ľudskej stránke mi to dalo veľmi veľa. Tu niekde sa vo mne zrodila túžba privádzať druhých k umeniu, či poznaniu. (Pozdravujem Evku a Marcelu.) A zároveň potvrdilo moje učiteľské povolanie,“ čo nás veľmi teší, pretože Barborine tímy sa často dostávajú do finále.

Do súťaže Máš umelecké črevo? sa Barbora zapája každoročne. Ženie ju k tomu vnútorná motivácia, pretože vníma, že väčšina predmetov, ktoré sa vyučujú na školách má svoje stále súťaže, olympiády, ale na tvorivosť sa akosi zabúda. „Súťaž Máš umelecké črevo? je azda jedinou väčšou, zmysluplnou výtvarnou súťažou pre stredoškolákov a stredoškoláčky, ktorá má premyslený systém práce aj harmonogram. Robíte množstvo aktivít okolo súťaže, čo je skvelá vec. Vonkajšia motivácia vychádza väčšinou tiež odo mňa, ale párkrát sa stalo, že študenstvo samo prišlo, že by sa chcelo prihlásiť. Pokiaľ vidím u nich tvorivý potenciál, oslovím ich osobne,“ vysvetľuje Barbora. Preto sme sa rozhodli minulý rok oceniť jej úsilie špeciálnou cenou pre pedagogickú podporu

Okrem toho sme boli zvedavé, ako vníma Barbora tohtoročnú tému Sieť a či je dostatočne inšpirujúca aj pre jej tímy. „Priznám sa, nebola som na metodickom stretnutí k tohtoročnej téme, čo ľutujem, lebo téma Sieť je jedna z tých ťažšie uchopiteľných. Ale verím, že ma študentky a študenti na semifinále príjemne prekvapia!“ Na to sa tešíme aj my! Semifinále je už za rohom.

Ďakujeme Barbore za rozhovor a držíme palce v súťaži!

…

Pedagogická podpora dokáže mať veľký vplyv na mladých ľudí. Preto pokračujeme s predstavovaním pedagogičiek a pedagógov. Dnes inšpiratívna pedagogička a umelkyňa Marianna Mlynárčiková!

Mariannu poznáme už zopár rokov, pretože jej tímy nás každoročne prekvapia v rámci súťaže Máš umelecké črevo? zaujímavými myšlienkami. Marianna pracuje na Stredná odborná škola informačných technológií, vyučuje základy kresby, ktorá dokáže pomôcť pri „premýšľaní“ či prvotnom zachytávaní nápadov. Snaží sa žiakom a žiačkam ukázať ako kombinovať analógový a digitálny svet. Okrem toho vyučuje aj predmet spracovanie obrazu a textu, čo je navrhovanie a práca s počítačom pri tvorbe obalového dizajnu a grafického spracovania knihy. Tiež sa venuje vedeniu štvrtákov na odbornej praxi, ktorí

pracujú na svojej maturitnej téme.

Marianna vyštudovala učiteľstvo filozofie a výtvarnej výchovy a ešte voľné výtvarné umenie, odbor (klasická) grafika. Najviac ju však ovplyvnilo stretnutie s Ančou Daučíkovou v ateliéri KR.E.S.BA Vladimíra Popoviča, ktorý bol zameraný multimediálnejšie a konceptuálnejšie, tam pracovala s fotkou, videom a inštaláciou. K učeniu ju priviedol život, pretože jednak rada učí a považuje to za zmysluplné povolanie, ale potom je tu aj ekonomická realita a problém s tým, že je ťažké sa v našom priestore uživiť len voľným umením.

Do súťaže sa nezapája prvýkrát, každoročne oslovuje žiactvo a ich motiváciu podporuje spoločnými diskusiami, experimentom pri tvorbe na zadanú tému a prekonávaním zabehnutých vzorcov myslenia a chápania aj toho, čo je umenie resp. čo by malo byť. „Som rada, keď sú zvedaví*é, páči sa mi, keď ma prekvapujú a posúvajú projekty do iných rovín. Keď sa vzájomne inšpirujeme. Na tejto súťaži veľmi oceňujem, že poskytuje zúčastneným profesionálnu spätnú väzbu a tiež to, že majú možnosť zažiť všetky fázy od návrhov konceptov, cez prezentáciu projektu až po finálnu inštaláciu v reálnom výstavnom priestore. Je to pre nich neoceniteľná skúsenosť, čo mi potvrdili viacerí účastníci*ky minulých ročníkov. Takže ďakujeme za takúto možnosť a všetkým odporúčam zapojiť sa,“ odkazuje Marianna.

Ďakujeme za krátky rozhovor a tešíme sa na stretnutie, keďže aj tento rok Marianna nesklamala, a dve prihlášky už evidujeme.

Motivujte svoje žiactvo aj vy! Prihlášku nájdete tu.

…

Prinášame vám ďalší z rozhovorov s pedagogickou podporou. Tentokrát sme sa rozhodli osloviť pedagogičku, ktorá doviedla minuloročný tím k víťazstvu súťaže Máš umelecké črevo? Katarínu Jahnovú!

Katarína pôsobí na SZUŠ Ateliér Médea v Nitre, kde sa venuje výtvarnému odboru. So svojimi žiačkami a žiakmi prechádza všetkými základnými umeleckými prejavmi ako sú kresba, maľba, grafika, modelovanie a ich presahmi. Katarína študovala maľbu na VŠVU v Bratislave, k učeniu, alebo práci s deťmi a ľuďmi ktorí radi tvoria sa dostala prirodzene, „je to akoby podeliť sa s podobnými ľuďmi s mojou skúsenosťou, dodáva.“ Do súťaže sa zapojila aj tento rok, pretože „po výbornej skúsenosti z minulého roka to bolo samozrejmé.“ Čo si veľmi ceníme!

Proces zapojenia sa do súťaže Máš umelecké črevo? hodnotí Katarína ako zážitok, pretože sa jej pozdáva prejsť si celým procesom vrátane webinárov, konzultácií a práci so žiakmi a žiačkami. „Vidieť ich rozmýšľanie, a zároveň sa snažiť ich citlivo naviesť, rozmýšľať a vidieť projekt ešte inak, bol dobrodružný a zábavný. Takže by som ho dopriala všetkým, čo len trocha zvažujú zapojenie sa.“ Ak ešte váhate, semifinále budeme vysielať naživo na našom Youtube kanáli, takže môžete nakuknúť a presvedčiť sa sami.

Katarína pripojila k rozhovoru aj svoje práce na tému jedla, a my jej ďakujeme za rozhovor a držíme palce v súťaži!

…

Byť učiteľom či učiteľkou je dnes veľmi náročné. Aj preto vnímame, že je dôležité oceniť ich výnimočnosť.
Dnes by sme vám rady predstavili Tomáša Pichu, ktorý je pedagógom na Spojenej škole Tokajíckej, kde sa venuje výučbe odborných predmetov ako umelecká prax, videotvorba či dejiny výtvarnej kultúry. Okrem toho je aj triednym učiteľom odboru reklamná tvorba.

Tomáš „pričuchol“ k umeniu už na strednej škole, pokračoval v Ateliéri súčasného obrazu na Fakulte umení v Košiciach a Katedre výtvarných umení a intermédií. Intermediálne presahy, ktoré sú nosným prvkom súťaže Máš umelecké črevo?, preto vníma z osobného hľadiska ako veľmi blízke. K učeniu sa dostal ukončnením doplňujúceho pedagogického štúdia, no v tom čase ešte netušil, čomu sa presne bude venovať po škole, bral to ako určitú devízu do budúcnosti. Po niekoľkých pozíciách v kultúre, súkromnom sektore i na SZUŠ si však uvedomil, že práve učenie je presne to, čomu sa chce venovať aj naďalej.

Do súťaže Máš umelecké črevo? sa zapojil s tímom už v prvom ročníku a postúpili do finále. Ďalšie prihlásenia produkovali taktiež viacerých finalistov, naposledy sa umiestnil Tomášov tím na 3. mieste v ročníku Butterfly effect. A navyše má taktiež umelecké črevo – popri práci sa venuje aj voľnej tvorbe a jej prezentovaniu nielen na Slovensku, ale aj vo svete.

Nemyslí si, že zapojiť sa z umeleckej školy je výhoda, pretože na začiatku je náročné nasmerovať myslenie a premýšľanie tímu o zadanej téme tak, aby sa do určitej miery odpútali od už zaužívanej úžitkovej tvorby, s ktorou pracujú v rámci štúdia. Trvá im určitý čas, kým sa začnú snažiť poňať tému viac konceptuálne, interaktívne a intermediálne, s využitím všetkých dostupných prostriedkov. Nakoľko nemajú ešte dostatočné skúsenosti s voľnou tvorbou, Tomáš sa im snaží sprostredkovať k téme relevantné príklady z histórie umenia a prostredníctvom brainstormingu ich nútiť premýšľať a dívať sa na danú problematiku z úplne iného uhla.

Zapojenie sa do súťaže vníma veľmi pozitívne. „Zakaždým som témy jednotlivých ročníkov zapracoval do časovo-tematických plánov predmetov, v rámci ktorých na nich študenti pracovali. Bolo to preto vítaným spestrením obsahu výuky a zároveň došlo k splneniu všetkých potrebných štandardov, takže žiaci a žiačky sa mali možnosť naučiť a dozvedieť o danej téme viac než za bežných okolností. Určite odporúčam aj ďalším kolegom, aby skúsili do tejto súťaže zapojiť svojich študentov a ponúknuť im tam možnosť tvorivo rásť a získavať skúsenosti aj v rámci skupinovej práce, zdieľania myšlienok a nápadov.“

Ďakujeme Tomášovi za rozhovor, a keďže sme predĺžili prihlasovanie do súťaže, dúfame ešte aj v zapojenie na poslednú chvíľu!

…

Okrem umelcov a umelkýň sme sa rozhodli prinášať rozhovory aj s pedagógmi a pedagogičkami, ktoré sa do súťaže Máš umelecké črevo? so svojimi tímami opakovane zapájajú!

Dnes by sme vám rady predstavili Janu Gamcovú, ktorá pôsobí na Súkromnej škole umeleckého priemyslu vo Zvolene. Venuje sa výučbe fotografického dizajnu, navrhovaniu, základom fotografie, figurálnej kresbe a počítačovej grafike. Jej súčasná práca je zrkadlom vysokoškolského štúdia – učiteľského smeru zameraného na výtvarnú výchovu. Dlhší čas však pôsobila ako galerijná pedagogička, projekt Máš umelecké črevo? poznala aj z druhej strany – ako spoluorganizátorka.

Zapojenie sa do súťaže Máš umelecké črevo? vníma Jana ako priestor oslobodiť žiakov a žiačky zo zabehnutých koľají, ktoré sa pohybujú v určitých medziach, ktoré sú dané odborom, ktorý študujú a s ním súvisiacimi predmetmi. Získavajú novú skúsenosť myslieť viac koncepčne a slobodne, ísť aj za hranicu možností, ktoré sú im bežne ponúkané a prijať, že proces tvorby je rovnako dôležitý ako výsledok, ku ktorému sa dopracujú postupne. Snaží sa ich viesť k tomu, aby sa otvorili názorom druhých a prijali ich ako inšpiráciu a obohatenie. A napokon dodať im odvahu prezentovať svoju tvorbu v neznámom prostredí, pred cudzími ľuďmi. Veľmi si na svojich tímoch váži to, že prekonávajú sami seba.

Jej tímy sa zapájajú do súťaže s pravidelnosťou. Jana vníma, že súťaž deckám ponúka inú formu spolupráce. I keď je téma daná, každý si vie v tom spektre možností nájsť svoju polohu, ktorá ho najviac baví. Taktiež nikto nejde „sám za seba“, ale pracuje sa v tíme. Jana hodnotí zapojenie sa do súťaže veľmi pozitívne: „Mne osobne veľmi vyhovuje forma tejto súťaže tým, že sa neprihlasuje výsledná práca, ale projekt, ktorý sa časom vyvíja a formuje, postupne sa hľadajú iné možnosti. Taktiež je výhodou príležitosť konzultovať projekty s galerijnými pedagogičkami a zapojiť sa do workshopov, čo im ponúka aj iný pohľad a možnosť vidieť problém z inej perspektívy. Taktiež spoločne strávený čas v úzkom kruhu nám ponúka možnosť lepšie sa spoznať a vytvoriť si vzťah. A na záver je samozrejme odmenou za prácu vidieť vlastnú tvorbu inštalovanú dôstojne v galerijnom prostredí. Ďakujem Vám, že im dávate možnosť realizovať sa takouto formou a dozrievať na umelkyne a umelcov.“

Ďakujeme Janke za rozhovor a sme zvedavé či sa zapojí s nejakým tímom aj tento rok!

…

Rozhodli sme sa prinášať vám aj rozhovory s pedagógmi a pedagogičkami, s ktorými sme sa spoznali vďaka projektu Máš umelecké črevo?. Jedným z prvých, ktorých by sme vám rady predstavili je Jakub Michel zo Strednej umeleckej školy scénického výtvarníctva, kde učí všetky predmety, ktoré sa týkajú fotografie: prax, technológiu a dejiny fotografie, mimo toho aj dejiny výtvarnej kultúry.

Jakub študoval dizajn, kde sa práve k fotografii a dejinám umenia aj dostal, a nejak mu to už zostalo. Už na škole ho bavilo konzultovať so spolužiakmi ich výstupy a keď sa štúdium končilo, trochu ho mrzelo, že veľa z toho, čo sa naučil zostane nevyužité, preto začal uvažovať o učení. Aj keď pravdou je, že reálne ho k učeniu dokopala až realita života freelancera a potreba stability v živote. Ale absolútne neľutuje, učenie je podľa neho najlepšia vec.

Okrem učenia sa aktívne venuje aj tvorbe (má umelecké črevo!), no svoju cestu hodnotí ako veľmi tŕnistú – „nekonečný dril a na to viažuce sa znechutenie.“ No po chvíli to prejde a znechutenie vystrieda chuť sa opäť prejaviť a povedať niečo. Práve preto v tom pokračuje, je mu to prirodzené.

Do súťaže Máš umelecké črevo? sa nezapája s tímom žiakov a žiačok po prvýkrát.

O súťaži sa dozvedel od kolegov, keď nastúpil do školy. Svojim žiakom a žiačkam ponúkol možnosť zapojenia sa do súťaže a oni sami za ním prišli, že sa chcú zapojiť a majú aj tému, ktorá Jakuba nadchla, lebo chceli spracovať svoje vlastné skúsenosti.

Súťaž Máš umelecké črevo? považuje Jakub za absolútne jedinečnú. „To, že žiaci dlhodobo pracujú na projekte a nie sú viazaní žiadnym médiom im veľmi otvára obzory a ukazuje ako vie reálne umenie vyzerať. Že to absolútne nie je o maľovaní, ani iných technikách, ale o tom vytvorení niečoho, čo má zmysel.“ (Za túto pochvalu sme Jakubovi nič nezaplatili! Čestné slovo.)

Zapojenie sa do umeleckej súťaže znie ako parketa pre umelecké školy, no viaceré ročníky ukázali, že to tak nie je. Jakub to vníma ako zaujímavý úkaz, ktorý podľa neho súvisí s tým, že sa na umeleckých školách štandardne učia deti na danom odbore o médiu. On našťastie tento problém nemá. Fotka znesie veľa a ak prídu deti s niečím aj mimo jeho odbor, tak prečo nie. Aj tak je dôležité skôr to, o čom to je.

Jakub vníma zapojenie sa do súťaže v rámci vyučovacieho procesu ako veľmi prínosné, pretože je to výborná možnosť ako otvoriť deťom obzory v rámci súčasného umenia. Majú možnosť stretnúť sa s umelcami a umelkyňami a spoznať názor odborníkov. „Fantastické.“

Ďakujeme Jakubovi za rozhovor a tešíme sa na projekty jeho tímov!