first part of logo 'Máš' second part of logo 'umělecké' third part of logo 'střevo' forth part of logo '?'
CZ EN SK HU DE

Radi by sme vám predstavili víťazný tím 6. ročníka súťaže a ich projekt Ringišpíl, ktorý môžete ešte do konca mája vidieť na výstave v Slovenskej národnej galérii v Bratislave! Potom sa presunie na medzinárodnú výstavu finálových projektov z Česka, Slovenska a Maďarska do Moravskej galérie v Brne.

Tím tvoria štyria kamaráti a spolužiaci nitrianskeho gymnázia so zameraním na matematiku. Poznajú sa už 6 rokov, z čoho do ateliéru Médea (SZUŠ) spolu chodia už 3 – každý piatok po škole. Výtvarnú činnosť vnímajú ako záľubu, nie ako povinnosť. Zapojiť sa do súťaže Máš umelecké črevo? im navrhli pani učiteľky z ateliéru, tento tím pracoval pod vedením pedagogičky Kataríny Jahnovej, a táto sympatická štvorica sa do tvorby s chuťou pustila.

Prvé miesto v súťaži sme sa rozhodli udeliť tomuto tímu aj za skvelú tímovú prácu na projekte a posun projektu od jeho začiatkov. Aj preto sme sa popýtali viac na víťazný projekt a proces jeho vzniku!

Projekt Ringišpíl sa zaoberá témou rodičovstva a slobody voľby v otázkach založenia si rodiny či výchovy detí. Dielo reaguje aj na stereotypy, ktoré v našej spoločnosti tím vníma a má pocit, že môžu zlým spôsobom ovplyvňovať vzťah rodičov a detí.Najlepšie spomienky majú na proces vzniku fotografií priamo s deťmi., pretože sa báli toho, ako bude fungovať komunikácia a spolupráca s nimi. No nakoniec vyšlo fotenie lepšie, ako si mysleli a mali z neho radosť všetci.Kritických momentov bolo počas tvorby viac ako by si tím želal, najmä počas posledných troch dní pred odovzdávaním diela, kedy čakali na vytlačené fotografie, nemali skonštruovaný kolotoč a ani veľmi predstavu ako ho zavesiť na strop. Tieto dni si dokonca museli vybaviť v škole voľno a celý deň na projekte pracovať, ale nakoniec sa všetko stihlo včas a opadol všetok stres.

Víťaznému tímu sme položili aj zopár otázok: o tom, čo ich motivovalo k práci na projekte, kde hľadali inšpiráciu, čo bolo pre nich počas práce výzvou, ako hodnotia zapojenie sa do súťaže či možnosť zapojiť sa opäť aj o rok.

Najväčšou motiváciou bol pravdepodobne stres a hlavne dôvera, ktorú do nás naše učiteľky počas celého procesu vkladali. Veľkou výzvou bolo zaobstaranie potrebných rekvizít a ľudí na fotky. Oslovili sme kamarátov a kamarátky, spolužiačky a spolužiakov, snažili sme sa zohnať deti ako to len šlo. 🙂 Zapojením sa do súťaže sme sa zlepšili v tvorbe kompozícií, získali sme nové skúsenosti, ako napríklad prácu s fotoaparátom či plánovanie inštalácie vo vzduchu. Určite sa plánujeme zapojiť aj budúci rok a posunúť našu tvorbu ešte ďalej.

A my sa veľmi tešíme, čo prinesie nový ročník súťaže! Sledujte nás

Postupne odhaľujeme všetky členky a členov tímu vzdelávacej platformy Máš umelecké črevo?. Dnes by sme vám radi bližšie predstavili druhú z organizátoriek súťaže – Vendy Kováčovú.


Vendy vyrastala, študovala aj pracuje v Bratislave. K umeniu ju to ťahalo od detstva, no venovať sa tejto oblasti začala až po ukončení obchodnej akadémie, štúdiom umenovedy na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Vo „svete umenia“ ostala aj po škole v podobe zamestnania sa v SNG. Vo voľnom čase sa venuje analógovej fotografii a písaniu poézie, (ktorá sa nerýmuje!) a nedávno začala študovať grafický dizajn, aby sa cítila už naozaj kompletná. 🙂 Sledovať ju môžete na IG: @laliovniktulipanokvety a @tulipanlaliovity

Vendina cesta ku galerijnej pedagogike bola kľukatejšia, pretože po škole pracovala najprv na marketingovom oddelení, kde postupne „pričuchla“, aj v súvislosti s dokončením doplnkového pedagogického štúdia ku galerijnej pedagogike, ktorej sa v súčasnosti venuje naplno. Táto práca, resp. odbor si ju získal tým, že je spojkou medzi odborníkmi a odborníčkami z oblasti umenia a publikom. A jej úlohou je práve sprostredkovať umelecký obsah verejnosti – všetkým vekovým kategóriám v rôznych podobách! A to ju veľmi baví aj vďaka tomu, že programy z produkcie @edu.sng sú zážitkového charakteru a poskytujú publiku priestor vyjadriť sa a prepojiť umenie so životom a ďalšími znalosťami aj z iných vedných odborov.

Súčasťou platformy Máš umelecké črevo? bola Vendy, síce v menšej miere, aj počas pôsobenia na Oddelení marketingu. Spomínaný projekt podkladá za dôležitý aj z ohľadu, že obdobie dospievania vníma ako veľmi citlivé a je rada, že dokáže spolu s Barborou Tribulovou poskytnúť priestor na vyjadrenie sa, premýšľanie, osobný rast a podporu mladých ľudí. Zároveň je vždy zvedavá, aké projekty tímy vytvoria do priestorov galérie.
Slobodu voľby vníma ako cennú, často branú ako samozrejmosť. Ročné trvanie súťaže s touto témou umožňuje aj jej pociťovať vďačnosť a priestor na premýšľanie.

Ďakujeme Vendy za rozhovor!

Rozhodli sme sa prinášať vám aj rozhovory s pedagógmi a pedagogičkami, s ktorými sme sa spoznali vďaka projektu Máš umelecké črevo?. Jedným z prvých, ktorých by sme vám rady predstavili je Jakub Michel zo Strednej umeleckej školy scénického výtvarníctva, kde učí všetky predmety, ktoré sa týkajú fotografie: prax, technológiu a dejiny fotografie, mimo toho aj dejiny výtvarnej kultúry.

Jakub študoval dizajn, kde sa práve k fotografii a dejinám umenia aj dostal, a nejak mu to už zostalo. Už na škole ho bavilo konzultovať so spolužiakmi ich výstupy a keď sa štúdium končilo, trochu ho mrzelo, že veľa z toho, čo sa naučil zostane nevyužité, preto začal uvažovať o učení. Aj keď pravdou je, že reálne ho k učeniu dokopala až realita života freelancera a potreba stability v živote. Ale absolútne neľutuje, učenie je podľa neho najlepšia vec.

Okrem učenia sa aktívne venuje aj tvorbe (má umelecké črevo!), no svoju cestu hodnotí ako veľmi tŕnistú – „nekonečný dril a na to viažuce sa znechutenie.“ No po chvíli to prejde a znechutenie vystrieda chuť sa opäť prejaviť a povedať niečo. Práve preto v tom pokračuje, je mu to prirodzené.

Do súťaže Máš umelecké črevo? sa nezapája s tímom žiakov a žiačok po prvýkrát. 

O súťaži sa dozvedel od kolegov, keď nastúpil do školy. Svojim žiakom a žiačkam ponúkol možnosť zapojenia sa do súťaže a oni sami za ním prišli, že sa chcú zapojiť a majú aj tému, ktorá Jakuba nadchla, lebo chceli spracovať svoje vlastné skúsenosti.

Súťaž Máš umelecké črevo? považuje Jakub za absolútne jedinečnú. „To, že žiaci dlhodobo pracujú na projekte a nie sú viazaní žiadnym médiom im veľmi otvára obzory a ukazuje ako vie reálne umenie vyzerať. Že to absolútne nie je o maľovaní, ani iných technikách, ale o tom vytvorení niečoho, čo má zmysel.“ (Za túto pochvalu sme Jakubovi nič nezaplatili! Čestné slovo.😄)

Zapojenie sa do umeleckej súťaže znie ako parketa pre umelecké školy, no viaceré ročníky ukázali, že to tak nie je. Jakub to vníma ako zaujímavý úkaz, ktorý podľa neho súvisí s tým, že sa na umeleckých školách štandardne učia deti na danom odbore o médiu. On našťastie tento problém nemá. Fotka znesie veľa a ak prídu deti s niečím aj mimo jeho odbor, tak prečo nie. Aj tak je dôležité skôr to, o čom to je.

Jakub vníma zapojenie sa do súťaže v rámci vyučovacieho procesu ako veľmi prínosné, pretože je to výborná možnosť ako otvoriť deťom obzory v rámci súčasného umenia. Majú možnosť stretnúť sa s umelcami a umelkyňami a spoznať názor odborníkov. „Fantastické.“

Ďakujeme Jakubovi za rozhovor a tešíme sa na projekty jeho tímov!

S tvorbou študentov a študentiek umenia pokračujeme! Dnes by sme vám radi predstavili Máriu Kekelákovú, ktorá je študentkou 4. ročníka v ateliéri voľnej grafiky u profesora Zbyněka Janáčka na Ostravskej univerzite. Tvorbe sa venuje doma na Orave, ale aj v Ostrave.

Posledné dva roky sa Mária zameriavala na vzťah človeka a prírody, ktorý rozpracovala vo svojej bakalárskej práci Vogrudek. Máriinou inšpiráciou je hlavne príroda – jej formy, tvary, štruktúry, záhrada a jej mamina. Koncept Máriinej tvorby sa odvíja od miesta, kde sa nachádza. Rada pracuje so živým materiálom ako sú rastliny, hlina, zemiaky a podobne. Baví ju posúvať hranice grafiky a hľadať nové možnosti.

Viac z Máriinej tvorby nájdete na IG: @maria.kekelakova alebo na www.mariakekelakova.me



Aj sme sa Márie čo-to spýtali!

Čo je najlepšie na tom byť umelkyňou?
Môžem sa stále hrať, skúmať a objavovať. To ma najviac baví na umení. Rôznorodosť a komunita, ktorá je veľmi inšpiratívna.

Čo je pre teba najväčšou výzvou?
Experimenty s grafickými technikami, ktoré sa nemusia podariť.

Ako chceš aby si ťa ľudia pamätali?
Ako človeka, ktorý rád tvoril.

Koho tvorba ťa najviac inšpiruje?
Inšpiruje ma tvorba umelcov a umelkýň ako Anna Ročňová, Anna Trojanovská, Zorka Ságová, Milan Maur, Ingrid Leden, Ingela Ihrman, Marta Fišerová Cwiklinski či Vladimir Havlík.

Postupne odhaľujeme všetky členky a členov tímu vzdelávacej platformy Máš umelecké črevo?. Dnes by sme vám radi bližšie predstavili jednu z organizátoriek súťaže – Barboru Tribulovú.

Barborina cesta do galérie bola celkom kľukatá – pôvodne chodila na prírodovedne zamerané gymnázium a rodičia si predstavovali, že skončí napr. na Matfyze. Ale ju zaujala v tom čase natoľko literatúra, cez jej pani učiteľku, že sa nadchla pre štúdium dejín umenia. Aj keď viacerí krútili hlavou s otázkou: „čo s tým budeš robiť,“ rozhodla sa ísť touto cestou a vyštudovala Dejiny umenia na Trnavskej univerzite a doktorát na VŠVU. Ešte počas štúdia začala vyučovať na strednej umeleckej škole, pôsobiť aj v galérii a neskôr z výučby na strednej škole presedlala na VŠVU, kde tri roky učila a pôsobila ako výskumná pracovníčka. Zamestnaná bola medzitým stále aj v galérii a mimo toho sa jej stihli narodiť aj tri deti!

Momentálne je Barbora zamestnaná na plný úväzok ako galerijná pedagogička v SNG v Bratislave. Táto práca ju nadchla tým, že vášnivo rada sprostredkováva umenie všetkým cieľovým skupinám. (Už od batoliat!) 😄 V galérii našla skvelý tím ľudí, v ktorom sa dá úspešne realizovať veľa nových projektov. Ako veľká idealistka si predstavuje, že galéria bude miestom, kde bude široká verejnosť rada tráviť voľný čas a že práve tadiaľto vedie cesta kultivácie našej kultúry – v sprístupňovaní umenia naozaj všetkým. To je pre ňu aj najväčšia výzva. Inšpiruje sa najmä umením (a nielen vizuálnym), ale aj rôznymi pedagogickými prístupmi založenými na rešpektujúcom prístupe. A samozrejme aj podobne zameranými inštitúciami, organizáciami či ľuďmi. Práca galerijnej pedagogičky je však aj pomerne náročnou: spočíva v orientovaní sa v teórii a dejinách umenia v medziodborových súvislostiach, no zároveň sú pre prácu potrebné aj pedagogické zručnosti a schopnosť jasne a pútavo komunikovať a viesť rôzne vekové skupiny naprieč výstavami. Ideálne aj s dobrou znalosťou anglického jazyka. Vzdelávacie programy v SNG môžu vyzerať na prvý pohľad hravo, no každý krok má svoj dôvod a logiku a vedie k stanovenému cieľu, pričom musí byť program dostatočne atraktívny, aby sa ľudia chceli vrátiť. Aj o tom, vedieť sa predať, je naša práca. 😊

Barbora nastúpila do Slovenskej národnej galérie aj kvôli projektu Máš umelecké črevo?, takže ho pozná od jeho počiatkov na Slovensku.
Tento projekt ju zaujal najmä tým, že nejde iba o súťaž, ale aj o vzdelávanie. Popri pôsobení na strednej umeleckej škole mala skúsenosť s viacerými súťažami, do ktorých sa študentské práce pravidelne posielali, no proces bol vždy ten istý – na hodine odborného predmetu sa dalo celej skupine zadanie a najlepšie práce sa poslali do súťaže. Ak nevyhrali, decká nikdy nedostali žiadnu spätnú väzbu a ani netušili, aké projekty mimo víťazných boli v hre. Navyše sa s nimi tí, čo práce posudzovali nikdy nerozprávali, nemali možnosť im svoju prácu odprezentovať a nerobili sa ani žiadne workshopy a konzultácie. Toto všetko súťaž Máš umelecké črevo? má, a navyše aj skúsenosť z obhajoby vlastného názoru a prístupu pred rovesníkmi. Preto sa súťaž Barbore veľmi pozdáva. A veľkou pridanou hodnotou je aj medzinárodnosť – vidieť, ako sa nad každoročnou témou uvažuje v susedných krajinách. Tohtoročnú tému Sloboda voľby navrhla samotná Barbora, takže jej je dosť blízka. Slobodu voľby vníma tak, „že ju mnohí z nás berú ako právo, no máloktorí ako privilégium či zodpovednosť. Dospievanie je veľmi vhodný čas na kladenie otázok a hľadanie odpovedí spojených s touto témou.“

Ďakujem Barbore za rozhovor a hlbší ponor do jej súkromia a práce! Teším sa na ďalšie spoločné projekty.

Aj naďalej pokračujeme s predstavovaním mladej slovenskej tvorby!
Dnes vám predstavujeme študentku VŠVU Lillu Gombos, ktorá je v 3. ročníku v novom ateliéri 3EAM pod vedením umelca Rastislava Sedlačíka. Lilla sa vo svojej tvorbe venuje sebavyjadreniu svojho prežívania sveta, svojim psychickým ťažkostiam a ťažkostiam jej okolia vychádzajúce z existenciálnych alebo spoločenských problémov. Maľuje na plátno alebo na papier, ale chcela by v budúcnosti pracovať aj s ďalšími médiami. Rada by experimentovala s objektmi alebo vytvorila inštaláciu, video alebo performance v rámci tém, ktorým sa v tvorbe venuje.

Lille sme položili aj otázky, ktoré sa zvyčajne pýtame mladých tvorcov a tvorkýň:

Čo je najlepšie na tom byť umelkyňou?

Najlepší je pre mňa asi proces tvorby a myšlienkové pochody súvisiace s ním.

Čo je pre teba najväčšou výzvou?

Nemyslím si, že by som mala nejaké mimoriadne výzvy v tvorbe.

Ako chceš aby si ťa ľudia pamätali?

Nechám to na ľudí. 🙂

Koho tvorba ťa najviac inšpiruje?

Neviem odpovedať konkrétne, veľa umelcov/umelkýň ma inšpiruje.

Jej tvorbu môžete sledovať na IG: @immoral.eve

Dnes by sme vám radi predstavili zaujímavý umelecký kolektívny projekt – časopis HMOTA!

Spomínaný časopis vznikol z potreby založiť platformu, ktorá by prepájala kreatívnych a angažovaných mladých ľudí na Slovensku. Projekt vytvorila študentka Laura Bilíková, pretože vnímala, že jej v domácom prostredí chýba priestor, kde by mohla rozvíjať svoju tvorivosť. HMOTA sa časom rozrástla a dnes ju tvorí rozmanitý kolektív 40 mladých ľudí rôznych profesií. Spoločne vydávajú kultúrny časopis, ktorý zviditeľňuje mladých umelcov a umelkyne, podporuje kreatívne spolupráce a mapuje myšlienky nastupujúcej generácie.

Prečo názov HMOTA?
V dnešnom digitálnom svete sa médiá transformujú najmä do online podoby a print sa vníma skôr symbolicky. „My však veríme, že papierové médiá stále majú nezameniteľnú hodnotu. Vlastniť fyzický výtlačok, dotknúť sa vizuálnych ilustrácií a držať v rukách kúsok hmatateľného umenia,“ dodáva šéfredaktorka časopisu.

Ako sa stať prispievateľom/kou?
Kapacity printových médií sú značne obmedzené, no na sociálnych sieťach časopisu: @casopis_hmota pravidelne zverejňujú open-cally. Hľadajú aktívnych prispievateľov a prispievateľky, ktorí majú jedinečný autorský rukopis a zdieľanú vášeň pre rozvoj časopisu.

Časopis HMOTA síce vychádza primárne v papierovej podobe ako reakcia na čoraz zriedkavejšie printové média, ale v súčasnosti sa časť článkov dá prečítať aj v digitálnej podobe na www.casopishmota.sk v sekcii BLOG.
Táto časť je plnohodnotnou súčasťou projektu, ide najmä o reportáže z podujatí, na ktoré máme akreditácie, ale aj recenzie kníh a filmov.

Časopis vychádza štyrikrát ročne, jedno číslo na každé ročné obdobie. Celý obsah časopisu reaguje na hlavnú tému čísla, s ktorou pracuje kolektív do hĺbky aj do šírky, a reflektuje jej najrôznejšie aspekty. Tematicky sa v časopise venujú témam, ktoré sú aktuálne a z ich pohľadu dôležité či často poddimenzované v spoločnosti. Spracúvajú ich s odkazom na hodnoverné zdroje v spolupráci s odborníkmi a odborníčkami, či umelcami a umelkyňami. Textovo je HMOTA zložená z článkov o umení, žurnalistických článkov, úvah a umeleckých textov. Okrem toho sa kolektív snaží, aby boli stálymi rubrikami cyklus básní, recenzia a anketa.

Opýtali sme sa aj viac o práci pre časopis HMOTA.
Jedna otázka – dve odpovede:

Prečo ste sa rozhodli stať sa súčasťou časopisu HMOTA? 

odpovedá Emma Kraus, ilustrátorka: O HMOTE viem od jej začiatkov, predtým ako som sa pridala k ilustrátorskej redakcii som bola „modelkou“ na jednom z fotení k článkom. Do časopisu som prišla ako neskúsená štrnásťročná ilustrátorka. Odvtedy sa moja tvorba neuveriteľne posunula vpred – od ostatných skúsenejších ľudí v tíme som sa kopu vecí naučila a pomaly zisťujem, aká je moja vizuálna identita.

odpovedá Radovan Vašák, grafik: Po letnej stáži v reklamnej agentúre som zistil, že komerčný svet a reklama nie je pre mňa a chcem sa viac venovať umeniu a kultúre. Toto myslenie sa u mňa prirodzene denne ukotvovalo aj štúdiom na vysokej škole. Mal som to šťastie, že ma s ponukou na spoluprácu oslovila Laura Dimová, moja dobrá kamarátka a vedúca grafickej redakcie v HMOTE.

V čom je práca pre časopis HMOTA pre vás zaujímavá a obohacujúca?

odpovedá Karla Šavrtková, fotografka: Myslím si, že to najviac, čo mi HMOTA dáva je kolektív ľudí a s ním súvisiaci networking. Odkedy som súčasťou časopisu, cítim naozaj veľký pocit spolupatričnosti, pocit, že niekam patrím, a to najmä vďaka ľuďom, ktorí tento celok tvoria, a hodnotám, ktoré ako HMOTA zdieľame. Vznikajú tu dôležité priateľstvá a spolupráce, ktoré sú postavené na vzájomnom rešpekte, dôvere a láske k tomu, čo robíme.

Čo je pre vás najväčšou výzvou pri tvorbe obsahu do časopisu? 

odpovedá Zuzana Gustiňáková, editorka: Ako editorky nezasahujeme vo veľkej miere do významu textu. Napriek tomu je pre mňa niekedy ťažké rozhodnúť sa, akým spôsobom do textu zasiahnem tak, aby to pre autora či autorku bolo konštruktívne, a zároveň, aby bol článok štylisticky upravený, jednotný a zrozumiteľný.

odpovedá Peter Naništa, redaktor: Pri písaní článku je pre mňa často problém naformulovať vety tak, aby dokopy dávali súvislý zmysel, keďže som trochu chaotický typ. Taktiež odovzdávať veci na čas, čo je pri tvorbe v kolektíve veľmi podstatné a mne to nie vždy úplne ide.

Ďakujeme za rozhovor členkám a členom kolektívu HMOTA. Tešíme sa na ďalšie spolupráce!

Sledujte HMOTU tu: @casopis_hmota alebo na FB: casopishmota

HMOTU si môžete zakúpiť na webe www.casopishmota.sk v sekcii SHOP alebo v prevádzke kníhkupectva Artforum v Banskej Bystrici.

Každý rok má súťaž Máš umelecké črevo? svoj vlastný vizuál. Počas predošlých ročníkov sme spolupracovali s grafickými dizajnérkami Evou Benkovou a Ivanou Palečkovou. Našou čerstvou grafickou posilou v tíme je Adrián Dvorský! Zoznámte sa.

Adrián je z Banskej Bystrice, kde študoval na SOŠ-IT grafický dizajn. Počas štúdia stážoval v digitálnej agentúre Okto.digital a následne tam aj rok pracoval. Táto skúsenosť bola pre neho veľmi náučná a spoznal pri nej super ľudí. Paralelne s prácou sa začal pripravovať na prijímačky na vysokú školu. Aktuálne študuje na VŠVU na katedre vizuálnej komunikácie v prvom ročníku. A my mu držíme palce!

Práca grafického dizajnéra oslovila Adriána Dvorského pocitom, ktorý zažíva pri tvorbe: „keď si sadnem za môj biely stôl, pustím si playlist Mateja Vojtuša a začnem na monitore niečo ukladať, viem že som správne. Od začiatku tam bolo očarenie jednoduchosťou, tvarom, farbou…“ Adriána baví rozhodovať sa, riešiť problémy a hľadať ten správny fungujúci balans – „ako keď si večer ľahnete do postele, prikryjete sa a prehadzujete perinu a seba dovtedy, kým to nie je ako má.“

Adrián čerpá inšpiráciu z grafického dizajnu navôkol, keďže je skoro všade. Okrem toho sleduje na IG veľa šikovných
grafických dizajnérov a dizajnérok. Veľmi sa mu páči napr. tvorba Ivany Palečkovej, ale aj ďalších. Posledné tri mesiace, odkedy je študentom na VŠVU, boli pre neho super. Ľudia, ktorých sleduje a obdivuje, zrazu sedia oproti nemu a prezerajú a komentujú jeho návrhy. V tvorbe je mu výzvou generovanie dizajnu, tvorba písma a 3D. „Ale…, na druhú stranu, všetko je mi výzvou, kedže sa stále považujem za grafický hmyz a som v tejto problematike krátko. Bude to ešte dlhá cesta, ale veľmi sa na ňu teším.“

Adriána sme sa opýtali aj viac…

Ako si sa dostal k práci grafického dizajnéra pre platformu Máš umelecké črevo?

Ešte v 4. ročníku na strednej škole sme sa spolu so spolužiakom Jakubom Ďurianom pod vedením pedagogičky Marianny Mlynárčikovej zúčastnili súťaže Máš umelecké črevo?, ktorú sa nám podarilo aj vyhrať, a ocenené bolo aj grafické spracovanie nášho projektu. Následne sme dostali od organizátoriek súťaže ponuku na spoluprácu – rozšíriť platformu súťaže aj na IG v rámci SOŠ-IT. Spolu s Jakubom, za pomoci Marianny Mlynárčikovej sme spísali okruhy tém a navrhli vizuál ťahajúceho sa čreva
po celom profile. Neskôr som bol oslovený, či by som nechcel spolupracovať ako grafická podpora pre 6. ročník súťaže Máš umelecké črevo?

Je ti tohtoročná téma Sloboda voľby blízka? Ak áno, v čom?

Sloboda voľby je pre mňa alfa a omega. Dáva mi možnosť rozhodovať sa a brať na seba zodpovednosť, či už v dizajne alebo
v živote ako takom.

Ďakujeme za rozhovor a veľmi sa tešíme, že Adrián prijal našu ponuku na spoluprácu, pretože kto pozná lepšie súťaž Máš umelecké črevo? ako jeho samotný účastník? 🙂

Adriána môžete sledovať na IG: @adriandvorsky_

S predstavovaním tvorby mladých umelcov a umelkýň pokračujeme aj naďalej!

 

Nataly Středová pred pár mesiacmi zmaturovala na bilingválnom gymnáziu v Košiciach. Momentálne žije v Prahe a necháva si rok voľna, počas ktorého si pripravuje portfólio prác na vysoké školy so zameraním na textilný dizajn a venuje sa výrobe kobercov pod značkou @rak.rug.

Nataly sa vo svojej tvorbe venuje primárne textilnému dizajnu – tuftovaným kobercom, ale aj inej textilnej výrobe. Zároveň ju baví maľba aj ilustrácia. Vo svojej tvorbe sa zatiaľ nechce limitovať a škatuľkovať, pretože ako ,,nováčik” v umeleckom svete sa ešte stále snaží nájsť to pravé, čo by jej najviac vyhovovalo a rada skúša prácu s rôznymi médiami. V súčasnosti ju veľmi chytila práca s priadzou/vlnou a postupne by sa chcela dostať hlbšie do tohto remesla – či by to bolo spracovanie vlny ako surového materiálu, farbenie si vlastných vlákien pigmentami, no predovšetkým by sa rada priučila tkaniu tapisérií.
V jej súčasnej kobercovej tvorbe pracuje zatiaľ najmä na súkromných zákazkách, ktoré sú väčšinou jej vlastnými dizajnami. Voľnej kobercovej tvorbe sa zatiaľ nemala čas venovať, keďže je to finančne veľmi náročné, kvôli materiálu, no baví ju pracovať s priestorovosťou kobercov, farbami a tvarmi. Práca na kobercoch Desktop I. a II., ktoré zobrazujú pracovnú plochu počítača s množstvom okien, ju veľmi bavili, pretože odrážali jej rozpoloženie spojené s komplikovaným (karanténnym) dianím. Tento koberec by sa dal nazvať pohľadom do jej ,,denníka”.
Inšpiráciu sa snaží hľadať kde sa len dá – sleduje rôznych textilných umelcov a umelkyne, taktiež rôznych ilustrátorov a ilustrátorky a rada sa necháva inšpirovať aj tvorbou umelcov a umelkýň z minulosti. Často ju inšpirujú aj rôzne situácie zo života, ktoré sa snaží infiltrovať do tvorby.

Natálie sme sa aj opýtali: Čo je najlepšie na tom byť umelkyňou? Čo je pre teba najväčšou výzvou? Ako chceš aby si ťa ľudia pamätali? Koho tvorba ťa najviac inšpiruje?

Na umeleckej tvorbe ma baví, že moje práce sa značne líšia od toho, čomu som sa venovala väčšinu svojho života ako gymnazistka. Svoje naučené poznatky využívam teraz hlavne prakticky, často trávim hodiny manuálnou prácou – napríklad pri tvorbe kobercov, čo som zistila, že na mňa vplýva veľmi terapeuticky. Najväčším highlightom v mojej tvorbe by som, ale najskôr označila to, že moja práca a úsilie sa stávajú hmotnými objektami, narozdiel od esejí alebo pripravovania sa a písania testov. Baví ma to, že za mojou prácou ostáva vždy niečo fyzické, k čomu sa viem sama vracať, tešiť sa z toho a je to práve niečo, čím si ma budú, snáď, ľudia pamätať. Rovnako je veľmi povzbudzujúce zdieľať svoju tvorbu s ľuďmi a dostávať na ňu pozitívny feedback, je to niečo čo ma silno motivuje do toho, aby som v tvorení pokračovala a posúvala sa ďalej.
Mojou najväčšou výzvou je konštantný boj s kreativitou, často sa prichytím pri tom, že som príliš pragmatická, nad všetkým rozmýšľam teoreticky a vlastne všeobecne priveľa rozmýšľam, haha! Je to niečo, k čomu sú absolventi a absolventky gymnázií často smerovaní a niekedy, ako všetci dobre vieme, dokáže byť odnaučenie sa zakorenených zlozvykov veľmi náročné. Samozrejme sa s tým snažím stále bojovať a robiť si aj napriek môjmu kreatívnemu ,,obmedzeniu” rôzne uľahčujúce cestičky a snažím byť viac odviazaná.
V rámci textilného dizajnu ma inšpiruje Erin M. Riley, ktorá tká tapisérie s úžasnou detailnosťou. Hlavnými témami jej prác sú rôzne traumy z detstva, rodinná dynamika, násilie, intimita, sexualita, ktoré zobrazuje veľmi realisticky. Aj napriek tomu, že na niekoho môžu tieto tapisérie pôsobiť ťaživo, je to práve niečo, čo na jej tvorbe obdivujem, pretože témy, ktoré spracúva by nemali byť nikdy tabuizované.
Z kobercovej tvorby ma veľmi inšpirujú typické marocké koberce, ktoré sú silno späté s kultúrou Maroka a sú známe svojimi výraznými farbami a geometrickými vzormi.
Mojou poslednou výraznou inšpiráciou je Instagram účet @itsnotgallery, ktorý sa zameriava na tvorbu súčasných umelcov a umelkýň. Medzi mojich obľúbencov z tejto stránky patrí aj Martin Kačmárek, ktorého tvorbu taktiež rada sledujem.

Natáliinu kobercovú tvorbu nájdete na: @rak.rug
Voľnú tvorbu na osobnom účte: @natalyzasesmrdi

Tešíme sa, že vám môžeme predstaviť umelca Kristiána Németha s ktorým sme počas jesene v roku 2021 realizovali zaujímavé workshopy.

 

Kristián Németh vyštudoval odbor Intermédií na Vysokej škole výtvarných umení, kde práve ukončil aj svoje doktorandské štúdium a je minuloročným finalistom Ceny Oskára Čepana. Vo svojej tvorbe prostredníctvom materiálu reflektuje a kritizuje mechanizmy a paradoxy niektorých inštitúcií (predovšetkým cirkvi) fungujúcich v súčasnej demokratickej spoločnosti.
Zaujímavosťou je, že pred VŠVU vyštudoval aj odbor záhradnej architektúry.

Kristiána sme sa opýtali, v čom mu je téma súťaže Sloboda voľby blízka a či ju je možné nájsť aj v jeho tvorbe.
Okrem toho nás zaujímalo, ako prišiel k nápadu práce so sviečkami a prečo ho takýto typ materiálu baví.

Téma súťaže – sloboda voľby je mi blízka, nakoľko sa vo svojej tvorbe často zaoberám inštitucionálnou kritikou cirkvi. Cirkev samotná skrz svoje dogmy túto možnosť ľuďom často odopiera.
Keďže mám za sebou kresťanskú výchovu, absolvoval som aj prvé sväté prijímanie. Počas tohto aktu, ako som držal v ruke sviečku sa vplyvom tepla mierne ohla. Prišlo mi to ako zaujímavý moment, ktorý v sebe nesie množstvo symbolík a konotácií. Vosk ako materiál je fascinujúci, pretože sa môže premeniť aj na kvapalinu. Stačí dosiahnuť požadovanú teplotu a môžeme ho pretvárať a zanechať v ňom odtlačky prstov.

Viac o Kristiánovej tvorbe nájdete na @nemeth_kristian alebo v portfóliu, ktoré sa nachádza na stránke Ceny Oskára Čepana (www.oskarcepan.sk.) V súčasnosti už intenzívne pracuje na publikácii a webovej stránke, ktoré prezradia o jeho tvorbe viac.

Tento rok zastupuje umeleckú platformu Máš umelecké črevo? globálna advokátska kancelária Taylor Wessing. Tešíme sa novej spolupráci a ďakujeme za finančnú podporu! Aby ste lepšie spoznali zámer našej spolupráce, radi by sme vám Taylor Wessing predstavili bližšie. Vyspovedali sme preto jedného zo zakladateľov firmy – Radovana Palu.

Taylor Wessing sa venuje právnemu poradenstvu pre inovatívnych a kreatívnych ľudí a podniky, radí v tých oblastiach práva, s ktorými sa podnikatelia pri svojej činnosti stretávajú a pracujú na tom, aby boli v každej z nich spolupracovníci, ktorí sú odborníkmi. Právo je priestorom, ktorý majú nekompromisne radi a pohyb v ňom ich napĺňa. Baví ich učiť sa, akým problémom a výzvam čelia ich klienti pri svojom podnikaní a hľadajú pre nich najlepšie možné riešenia. Zároveň je právo oblasťou, v ktorej vyhľadávajú príležitosti na to, byť kreatívni a pomôcť klientom, aby naplnili svoje nápady a vízie. Súčasne im však veľmi záleží na prostredí, v ktorom žijeme a pracujeme. Preto sa aktívne zapájajú aj do mnohých aktivít, ktoré považujú za prospešné pre spoločnosť a pre prostredie v ktorom pôsobia.

Taylor Wessing je jedna z najväčších advokátskych kancelárií na Slovensku. Založili ju v roku 2004 – spolu so zahraničnými partnermi – dvaja spolužiaci zo strednej a vysokej školy, Andrej Leontiev a Radovan Pala. Kanceláriu založili s víziou, že právne služby je možné poskytovať na najvyššej úrovni bez toho, aby museli ustúpiť z hodnôt integrity a vzájomného rešpektu. Tiež bez toho, aby „prepadli“ vlastnej dôležitosti a pociťovali akúsi „právnickú nadradenosť“, čo je v právnickom povolaní častý jav. Na začiatku boli veľmi malou kanceláriou, ktorú tvorilo niekoľko kolegov a kolegýň. Dnes je to živý organizmus takmer 40-tich ľudí, ktorí sa každodenne stretávajú, rozprávajú a navzájom presviedčajú. Právne otázky riešia v tímoch, v ktorých sa koncentruje špecializácia v právnych odvetviach, napríklad na oblasť práva duševného vlastníctva, pracovného práva alebo obchodného práva.

Tím Taylor Wessing je rôznorodý a plný jedinečných, občas tvrdohlavých osobností. Majú rozličné záujmy, názory, pohľad na svet. Čo ich spája je presvedčenie, že naozaj dobré právne poradenstvo (ako každá iná služba) musí byť spojené s vernosťou službe a integritou. Práve práca v tíme je to, čo im dáva odvahu, chuť a silu napredovať. Bez ľudí, ktorí ho tvoria, by „značka“ Taylor Wessing bola len prázdnou škrupinkou.

Prečo sa advokátska kancelária rozhodla podporiť projekt Máš umelecké črevo? Odpovedá Radovan Pala – jeden zo zakladateľov advokátskej kancelárie Taylor Wessing. A je umenie súčasťou jeho života?

Som presvedčený, že existuje málo viditeľný, ale dôležitý vzťah medzi krásou a právom. Existuje istá, aj keď zrejme nedefinovateľná korelácia medzi schopnosťou vnímať krásu a byť spravodlivý. Obe sú založené na určitom cite pre harmóniu a spája ich zažitie podobného pocitu vnútornej spokojnosti, keď človek vidí alebo dokonca vytvorí niečo, čo je buď krásne alebo spravodlivé. Som presvedčený, že ten, kto sa naučí vnímať a zvnútorniť krásu je silno otrasený, keď vidí niečo hrubo nespravodlivé a súčasne cíti bytostnú potrebu sa voči tomu ohradiť a niečo s tým urobiť. A to je vlastne aj odpoveď na otázku, prečo sme veľmi radi, že môžeme podporiť súťaž, ktorá mladých ľudí podnecuje k tvorbe a oboznamovaniu sa s umením.

Obaja moji rodičia sú sklárski výtvarníci – sochári, preto mám intímny vzťah s výtvarným umením. Umenie je však pre mňa veľmi dôležité aj v iných podobách, osobitne vo forme literatúry – knihy sú jednou z najväčších radostí, ktorým sa dlhodobo oddávam a spolu s manželkou máme, myslím, celkom rozsiahlu a rôznorodú knižnicu.
Môj vzťah k umeniu má minimálne dve polohy – v prvom rade tým, že moji rodičia Štěpán Pala a Zora Palová sú výtvarníci, ktorých ich tvorivé poslanie napĺňa a každodenne sa ním naplno zaoberajú, bral som vždy ako samozrejmosť a prirodzenú vec, že v živote budem robiť niečo čo ma baví a mám naozaj rád. Tvorivá práca umelcov je veľmi náročná a má rozličné úskalia, ale na rozdiel od napríklad úradníckej práce je len zriedka spojená s pocitom monotónnosti, s tým že robím niečo čo nemá zmysel, niečo čo robím len z povinnosti, alebo iba preto, aby som sa uživil.

Sloboda voľby je nesmierne zaujímavá téma, lebo obsahuje z právneho hľadiska hneď dva zaujímavé pojmy, ktoré sú navzájom veľmi úzko previazané – slobodu a voľbu. Medzi slobodou a voľbou totiž tečie rieka spoločenského usporiadania a konsenzu, ktorý určuje mieru osobnej slobody a reálne možnosti voľby (v prípade diktatúr nemá diskusia o slobode voľby žiadne miesto). Na slobodu voľby zároveň nadväzuje základný kameň práva a to je zodpovednosť. Inými slovami, ak mám slobodu rozhodovať sa, nesiem aj zodpovednosť za to, čo som zvolil.

Písať o obsahu týchto pojmov a ich vzťahu je aj len z úzko právneho hľadiska na mnoho kníh, ktoré sa nikdy nezhodnú. Preto sa pokúsim iba veľmi krátko pomenovať, v čom sú pre mňa zaujímavé. Sloboda od vonkajších zásahov a obmedzení (napríklad zo strany štátu) je nevyhnutným predpokladom voľby, ale často pre skutočnú voľbu nestačí. Sloboda môže existovať aj pasívne, bez toho, aby sa prejavila navonok. Voľba je vždy prejavom existencie slobody navonok a pravidelne má aj odozvu okolia. Sloboda je nielen o tom, že Vám nikto priamo – napríklad prostredníctvom štátnej moci – aktívne nebráni sa určitým spôsobom rozhodnúť, ale je to aj vnútorná kategória, ktorá súvisí s tým, aké následky má Vaša voľba – pre Vás a pre spoločnosť. Slobodne sa môžete rozhodnúť (zvoliť si) spáchať aj trestný čin, ak ste si však vedomý v čom spočíva škodlivosť trestného činu a možnosť následkov vo forme následného obmedzenia slobody, túto možnosť si radšej nevyberiete. Ak však viete, že štátna moc je slabá a riziko odhalenia spáchania trestného činu nízke, miera Vašej slobody je vyššia, ale na úkor ostatných. Ďalším faktorom je spoločenský tlak – ak sú očakávania negatívnej reakcie okolia ako následku voľby vysoké, sloboda môže formálne existovať, ale nebude prakticky realizovaná vo forme konkrétnych rozhodnutí. Aby bola voľba skutočne slobodná, musíte navyše mať – z hľadiska života, ktorý žijete – reálne možnosti medzi ktorými volíte. Sloboda voľby preto nie vždy súvisí len s vyhodnotením následkov a reakciou okolia, ale súvisí s objektívnou situáciou toho, kto robí rozhodnutie. Slobodne sa môžete rozhodnúť, že chcete vyštudovať Oxford, ak ale pochádzate z osady z východného Slovenska, táto voľba je nedostupná. Sloboda voľby teda vždy súvisí s vonkajším prostredím, dostupnosťou voľby a formálna existencia slobody neznamená vždy niečo pozitívne.

Viac o Taylor Wessing-u tu.
Právo v jeho každodennosti môžete sledovať aj na: @taylorwessing_bratislava a Radovana Palu na LinkedIn.

A ak radi počúvate podcasty, vypočujte si na Spotify podcast (s)Právne naladení – o právnych témach zrozumiteľne a zaujímavo!

Tohtoročnou predsedníčkou poroty súťaže Máš umelecké črevo? je Jana Kapelová! Veľmi sa tešíme, že prijala naše pozvanie a stala sa súčasťou tímu 6. ročníka. Radi by sme vám ju bližšie predstavili.

Jana Kapelová je vizuálna umelkyňa, pedagogička a kurátorka. Študovala na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity, Fakulte výstavných umení v Banskej Bystrici, Akadémii výtvarných umení v Prahe a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Pedagogicky pôsobila na Akadémii výtvarných umení v Prahe a aktuálne spoluvedie Ateliér intermédií na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V roku 2014 sa stala víťazkou Ceny Oskára Čepana. Vystavovala na viacerých samostatných skupinových výstavách na Slovensku, Maďarsku, Rakúsku, v Českej republike, Rumunsku, Nemecku, Švajčiarsku, USA, Japonsku, Švédsku… Jej diela sú zastúpené v zbierkach slovenských galérií.

Jana Kapelová sa vo svojej tvorbe zaoberá témami ako práca a prekarizácia, voľný čas a sebarealizácia, vplyv sociálneho a kultúrneho prostredia, výchovy a vzdelávania na jedincov i spoločnosť. Bola aktívnou členkou iniciatívy Dvadsať rokov od Nežnej neprebehlo.

Tohtoročná téma súťaže Sloboda voľby sa v tvorbe Jany Kapelovej prelína celou jej prácou. V projektoch častokrát skúma hranice medzi osobnou slobodou a zaužívanými vzorcami správania v spoločnosti. Teda ako sa v našich životoch, či už počas štúdia alebo v práci, ale i v rozporuplných momentoch našej spoločnosti, rozhodujeme, či si volíme cestu sebarealizácie, občianskej zodpovednosti, tolerancie či vzájomného rešpektu.

Stretnúť sa s ňou budeme môcť počas semifinálového a finálového kola súťaže!

Viac o Jane Kapelovej a jej tvorbe sa dočítate tu.

Aj po lete pokračujeme s rubrikou tvorba mladých! Dnes by sme vám radi predstavili Teréziu Fillovú – študentku diplomového ročníka VŠVU v Ateliéri ilustrácie. Bakalárske štúdium ukončila na katedre grafiky v ateliéri doc. Róberta Bruna na Akadémii umení v Banskej Bystrici. V súčasnosti žije a tvorí v Bratislave.

Tvorba Térezie Fillovej sa dotýka prirodzene tém, ktoré sú jej bytostne vlastné. V náročnejších témach, ako napríklad politika či ekológia sa necíti dostatočne vzdelaná, preto sa im snaží vyhnúť, no aj pri témach, ktoré sú jej blízke sa paradoxne ocitá aj v zložitejších. Rada čerpá inšpiráciu zo svojich skúseností, spomienok a udalostí, ktoré sa okolo nej dejú – v podobnom duchu ako Frida Kahlo: „Maľujem seba, lebo som subjekt, ktorý najlepšie poznám.“ Momentálne dokončuje svoju prvú detskú knihu a nesmierne ju bavilo pretaviť svoje predstavy z detstva do niečoho reálneho, no zároveň aj hľadať rôzne vizuálne spôsoby ako ich odkomunikovať detskému respondentovi. Čo sa týka médií v ktorých pracuje – má rada techniky hĺbkotlače a litografie a ich prácnosť, zložitejšie postupy a to, ako ju učia trpezlivosti a vytrvalosti, napriek mnohým nezdarom. Počas pandemickej doby sa opäť vrátila ku klasickým „školským“ médiám ako sú ceruzky, fixky a akvarely na papieri. Občas ilustrácie kombinuje aj s digitálnou postprodukciou, ale začína vždy so skicou na papieri.

Terézia sa zamyslela aj nad otázkami: Čo je najlepšie na tom byť umelkyňou? Čo je pre teba najvačšou výzvou? Ako chceš aby si ťa ľudia pamätali? Koho tvorba ťa najviac inšpiruje?

Osobne som veľmi vďačná, že môžem byť umelkyňou, pretože mi tvorba vie dať určitý pocit psychickej ventilácie z rôznych udalostí. Ale takisto som vďačná aj za to, že my umelci máme možnosť svojou tvorbou pomáhať, ovplyvňovať, skultúrňovať a scitlivovať okolitý svet a robiť ho lepším. Veľmi sa mi páči tento dosah v umení. Želám si, aby si ma ľudia pamätali ako osobu, ktorá nielen tvorila ilustrácie, ale takisto sa angažovala v spoločnosti. Nechcem, aby po mne zostali „len“ diela, ale aj nejaká iná stopa. A za jednoznačne najväčšiu výzvu, momentálne, pokladám to aby som z tvorby dokázala vyžiť a zaplatiť nájom. 🙂 Inšpiruje ma tvorba mnohých umelcov a umelkýň, cez konceptuálnych a performatívnych až po súčasných ilustrátorov a ilustrátorky. Dotkli sa ma diela Kiki Smith, Hannah Wilke a z umelkýň a umelcov venujúcich sa ilustrácii a kresbe mám rada diela Svetlany Fialovej, Roberta Gabrisa, Lucie Dovičákovej, Daniely Olejníkovej, Lucie Žatkuliakovej, Jiřího Šalamouna, Paľa Čejku, mladej poľskej ilustrátorky Hanie Kmieć a mnohých ďalších.

Jej súčasnú tvorbu nájdete na IG: @tereziafi
Staršie práce tu.

Spoznajte spolu s nami druhý víťazný tím projektu Idol. (Domáca) spoločensko-psychologická hra, ktorý tvoria štyri študentky grafického dizajnu – Natália Laubertová, Alžbeta Vronková, Natália Romšáková a Zuzana Zerolová pod pedagogickým dohľadom Marianny Mlynarčíkovej.

V čase súťaže študovali dievčatá na SOŠ-IT v Banskej Bystrici, na už naznačenom odbore Grafik digitálnych médií. Medzi sebou sa pred začiatkom práce na projekte nepoznali, dokopy ich dala až pani učiteľka. Práca v tíme je z ich pohľadu zaujímavá, no niekedy môže byť aj zložitá. Ak sa vydarí, priniesť môže nové nápady a skúsenosti, ako to bolo aj v ich prípade.

Pri práci na projekte sa snažili na tému Idol pozrieť z iného pohľadu, vytvorili spoločensko-psychologickú hru, pri ktorej si môže každý vyskúšať byť idolom. Najviac ich bavil počiatočný brainstorming a vzájomné vypočutie si všetkých nápadov, neskôr ich spájanie dohromady a vytvorenie čohosi „väčšieho“. Za najobťažnejšiu časť projektu považujú vzájomnú synchronizáciu počas nepriaznivej pandemickej situácii.

Zaujímalo nás aj: Čo vám bolo motiváciou pri práci na projekte? Ako ste sa zvykli nakopnúť do práce?
Koho tvorba vás inšpiruje?
Čo bolo pre vás najväčšou výzvou počas práce na projekte?
Čo vám zapojenie sa do súťaže prinieslo?
Chystáte sa zapojiť aj tento rok? Prečo?

Motiváciou bolo… Nuž, snáď aj to, že nás to donútilo vystúpiť zo stereotypu našich nekonečných dní doma počas karantény. A to bol sčasti aj ďalší z cieľov projektu, to je podľa nás ako motivácia nadostač. A predsa len, pracovať na niečom, čo by teoreticky bolo vystavené v Slovenskej národnej galérii… Možno aj to nás donútilo dať si extra záležať na projekte, keďže by sme mohli mať svoje vlastné obecenstvo, ako rôzni umelci po celom svete. Prostredie galérie je plné inšpirácie a je to naozaj skvelý pocit, vedieť, že náš projekt mohol mať, a snáď aj mal, vplyv. Pravdupovediac nás inšpiruje všetko umenie okolo nás. Nerady sa limitujeme tvorbou jedného umelca alebo štýlu, všetko nám môže niečo dať. Čo sa týka najväčšej výzvy, bolo ňou už od začiatku urobiť niečo, čo by k tejto téme nebolo úplne konvenčné a preto sme sa snažili dostať sa do jadra témy. Necháme už na vás posúdiť, či sme sa s touto výzvou popasovali, no podľa nášho skromného názoru – sme spokojné.
Táto súťaž nám priniesla mnoho vecí – platformu ukázať, čo si myslíme a vidieť, čo si myslia ostatní. Je to veľmi všeobecné, no máme pocit, že to vystihuje podstatu. Kreativitu sme zo seba dali von a taktiež sme ju nasiakli od ostatných súťažiacich. Je krásne, koľko kreatívnych ľudí sa zapojilo. Určite sa chystáme zapojiť aj na tento rok – možno nie v kompletnej zostave, možno v kúsok pozmenenej, možno vás prekvapíme. Prečo? Je to jednoduché – užili sme si to.

Do aktuálneho ročníka s témou Sloboda voľby sa ešte stále môžete prihlásiť! Prihlášku nájdete tu.

Spoznajte víťazov z minulého ročníka na tému Idol!
Nový ročník súťaže sme už síce spustili, no aby ste mali väčší prehľad, čo zapojenie sa do súťaže Máš umelecké črevo? obnáša, rozhodli sme sa vyspovedať dva tímy, ktoré obsadili prvé miesto v minulom ročníku súťaže.

Dnes by sme vám radi predstavili tím, ktorý vyhral prvé miesto s projektom Skrytý a tvorí ho Bianka Záchenská, Marián Malatinec, Samuel Skurčák s pedagogickou podporou Mgr. Jany Gamcovej. Všetci traja študujú spoločne na Súkromnej škole umeleckého priemyslu vo Zvolene odbor Fotografický dizajn. Ich tím vznikol spontánnym spojením sa kamarátov, ktorí chceli spoločne pracovať na súťažnom projekte a naplno sa mu venovať. Práca v tíme ich veľmi bavila, pretože si vedeli navzájom pomôcť a posunúť sa, ak niekomu niečo nešlo.

Projekt Skrytý sme sa rozhodli realizovať v médiu publikácie, ktorú sme zároveň prepojili s nástennými fotografiami a priamym snímaním návštevníka, ktorý sa rozhodol pozrieť si našu prácu. Celý projekt je v znamení: „Idol môže byť každý okolo nás, treba sa len pozrieť.“ Najviac nás pri práci na projekte bavilo spoločné fungovanie, spolupracovanie s ľuďmi a počúvanie a zaznamenávanie ich príbehov, a samozrejme aj vytváranie samotnej publikácie a priestorová realizácia projektu. Kritických problémov, ktoré nastali bolo dosť, či už pri tvorbe publikácie alebo samotnej tlači, no našťastie to neboli veľké problémy, ktoré by sme nedokázali vyriešiť a museli niečo zásadné meniť.

Motiváciou pri práci na projekte bolo určite to, že sme chceli dokončiť celý projekt a urobiť ho presne tak, ako sme si to od začiatku predstavovali. Do práce sme sa väčšinou nakopávali vzájomne, alebo ak nám to nefungovalo, posúvala nás naša pedagogička. Inšpirácií bolo viacero, ale za hlavnú môžeme považovať tvorbu anglického fotografa Lee Jeffriesa. Jeffries dokumentuje ľudí bez domova a svoje fotografie spracúva do knižnej podoby. Medzi najväčšie výzvy určite patrilo vytvorenie knihy, keďže dovtedy sme takúto skúsenosť nemali a veľa vecí sme sa učili počas práce. Súťaž nám priniesla veľa nových skúseností s ktorými sme sa stretávali úplne po prvýkrát, či to už bola väčšia výstava alebo dlhodobá práca, na ktorej sme pracovali a posúvali ju. Po minuloročnom ročníku a skvelému kolektívu rozmýšľame nad zapojením sa aj tento rok, to sa však ešte uvidí. Zaujímavá téma v spojení s minuloročnými skúsenosťami nás motivuje asi najviac!

Prihláste sa do súťaže aj vy! Tohtoročnou témou je Sloboda voľby, prihlášku nájdete tu.

Ďalší z mladých umelcov, ktorého by sme vám radi predstavili je Richard Hronský. V súčasnosti študuje na strednej elektrotechnickej škole v Bratislave. Fotografovaniu sa venuje s vyhliadkou na vysokoškolské štúdium výtvarného zamerania.

Richard Hronský sa venuje najmä fotografii, ale baví ho aj kresba, maľba či grafika a komponovanie elektronickej hudby a video-art.
V tvorbe sa venuje rôznorodým témam. Dielo, či už je to séria inscenovanej fotografie, dokumentárny časozber alebo realizácia a dokument výstupu akčného prejavu – a čo po ňom ostalo, sa stáva samostatným prvkom s vlastnou tematikou. Inšpiráciou v tvorbe sú mu rozhovory so starými rodičmi, ako aj tvorba a fungovanie výtvarníkov vyhodených zo zväzu v socialistickom Československu. A vôbec, Slovensko – svojou kultúrou.

Nezabudli sme sa Richarda čo-to aj spýtať!

ČO JE NAJLEPŠIE NA TOM, BYŤ UMELCOM?
Ním som sa ešte nestal, môžem si to len predstaviť, a je to úchvatné. Baví ma reagovať na čokoľvek, čo sa odohráva, a potom vidieť alebo si predstavovať reakcie okolia.

AKO CHCEŠ ABY SI ŤA ĽUDIA PAMÄTALI?

Ako pohyb, alebo vecnejšie; s baretkou a zelenou eskou.

ČO JE PRE TEBA NAJVÄČŠOU VÝZVOU?
Takto som ešte nerozmýšľal, ale mať tehlový dom s drevenými oknami… Mimo toho je pre mňa náročné myslieť viac do budúcna, tie výzvy sa valia z mnohých strán, a ako to býva – niektoré sa dosiahnuť podarí, niektoré nie.

KOHO TVORBA ŤA NAJVIAC INŠPIRUJE?
Tvorba Mateja Kréna, Júliusa Kollera, Stana Filka, ďalej Jany Želibskej, Artprospektu P.O.P., Květy Fulierovej a z prostredia fotografistov tvorba Antona Podstraského a Jána Cifru.

Jeho tvorbu nájdete tu: @hronskyy

Dnes by sme vám radi predstavili duo Madness visuals, ktoré tvorí Amália Kotradyová a Eva Gabrižová, študentky bratislavských gymnázií. Videotvorbe sa venujú popri škole. Obsah tvoria na miestach, ktoré im dávajú inšpiráciu a podnety tvoriť.


V doterajšej tvorbe sa zameriavali na sociálne a mentálne témy, ktoré reflektujú dobu a jej prežívanie. Obsah tvoria skôr impulzívne, navzájom si striedajú role kameramaniek, strihačiek, režisérok a scenáristiek, v každej oblasti je kúsok z nich oboch. Momentálne videá publikujú na vlastnom Instagrame @madness_visuals. Inšpiruje ich každodenný život a jeho chaos, súčasťou projektu je prepojiť obraz so zvukom, hudbou ktorá ich silno poháňa vpred.

Čo je najlepšie na tom byť umelkyňami? Ako chcete aby si vás ľudia pamätali? Čo je pre vás najväčšou výzvou? Koho tvorba vás najviac inšpiruje?

Páči sa nám terapeutický pocit po dokončení každého madness diela. Tvorenie nám otvára dvere do úžasnej komunity ľudí, ktorí nás inšpirujú ako vyjadriť vnútorný svet umením. Radi vidíme keď si aspoň jeden človek po pozretí nášho videa uvedomí, že mať madness v hlave je úplne v poriadku. Dôležitou výzvou pre nás je trafiť sa do vlastnej predstavy pri tvorení každého konceptu a jeho výsledku.
Madness nemá konkrétnu inšpiráciu podľa ktorej by sme tvorili, no našim veľkým vzorom je vizuálny projekt Hi this is Flume od austrálskeho producenta Flumea a vizuálneho tvorcu Jonathana Zawadu.

Sme veľmi radi, že vám môžeme predstaviť na našom profile aj tvorbu mladých, kreatívne zmýšľajúcich ľudí.

Michal Chromiak je absolventom gymnázia J. G. Tajovského v Banskej Bystrici a v súčasnej dobe je uchádzačom o štúdium na VŠVU v odbore Intermédiá.

Michal sa vo svojej tvorbe venuje prevažne spoločensko-politickým témam, o ktorých je podľa neho potrebné diskutovať. V prácach zachytáva témy z osobného života a pocity, ktoré ním silno rezonujú. Každú z tém spracováva aj s istou dávkou humoru, ktorá mu je vlastná. Najpríjemnejšie sa cíti pri práci s médiami, ktoré na seba nadväzujú – performancia, video art, body art…

Viac diel nájdete na @do.re.mi.chal

Michala sme aj vyspovedali! 
ČO JE NAJLEPŠIE NA TOM, BYŤ UMELCOM?
Musím priznať, že je to veľká sranda. Zbaviť sa všelijakých možných stereotypných predstáv a povedať si, prečo by potné škvrny pod pazuchami nemohli byť napríklad červené alebo modré.

AKO CHCEŠ ABY SI ŤA ĽUDIA PAMÄTALI?
Ja si chcem pamätať ich. Ako ľudí, ktorí sú k sebe za každých okolností láskaví a prajní. No možno práve len príliš fantazírujem.

ČO JE PRE TEBA NAJVÄČŠOU VÝZVOU?
Obhájiť si svoju tvorbu. Žijeme v časoch, kedy je umenie stále označené nálepkou akejsi menejcennosti. Rád by som po tejto stránke pomohol ľuďom pozmeniť ich optiku.

KOHO TVORBA ŤA NAJVIAC INŠPIRUJE?
V umení mám rád ženy, a preto sú mi v tvorbe inšpiráciou umelkyne ako Marina Abramović, Björk, či Rebecca Horn.

 

Rubrika plná zaujímavých rozhovorov s organizátorkami súťaže Máš umelecké črevo?, študentkami a študentmi umeleckých smerov, pedagogičkami a pedagógmi zo stredných a vysokých škôl a mnohými ďalšími.