Zdieľanie nás prepája s inými ľuďmi, je formou komunikácie, vzájomného obohacovania sa, ale občas sme zdieľanými materiálmi aj presýtení. V akých formách sa vyskytuje v umení? Pozrite sa spolu s nami na tému zdieľania cez niekoľko príkladov z domáceho i zo zahraničného umenia. Akú úlohu zohráva pri zdieľaní umeleckých diel publikum? Ako umenie mení priestor zdieľaný obyvateľstvom? Ako umelci*kyne sharovali a sharujú svoje myšlienky a nápady?
Navrhované otázky do diskusie otvárajú spoločenské či občianske témy, nenáročné námety na aktivity podporujú citlivé vnímanie a spoznávanie ľudí okolo nás, priestoru, ale aj nás samých. Je možné ich využiť na výtvarnej výchove, dejinách umenia a kultúry, občianskej náuke, mediálnej výchove, ale aj ich hlbšie rozpracovať v rámci dlhodobého projektu. Nezabudnite si v triede výstupy a pocity z jednotlivých aktivít zazdieľať!
Zdieľanie s publikom
Obvykle je zakázané dotýkať sa vystavených diel, aby sa nepoškodili či inak neohrozili a neznehodnotili. Niektoré diela však, práve naopak, dotyk, spoluprácu, zdieľanie s publikom potrebujú – bez toho by neexistovali.
Na začiatku inštalácie/performancie slovenského konceptuálneho umelca Romana Ondaka sú prázdne biele steny. Participatívne dielo Measuring the Universe vzniká až zásahom publika. Ľudia, ktorí sa rozhodnú zdieľať svoju výšku, meno a dátum návštevy, postupne týmito zápismi zapĺňajú priestor, v ktorom sa dielo odohráva. Zvyk z našich domácností –merať a zaznamenávať výšku rastúcich detí – preniesol Roman Ondak do prostredia galérie, čím prepája bežný život s umením. Výsledkom je akýsi grafický záznam; husto popísaná časť stien, z ktorej kde-tu nižšie či vyššie vytŕča niekoľko zápisov. Ľudia, ktorí sa zapojili, spoločne zdieľali priestor v galérii, ktorý je zvyčajne určený na vnímanie s odstupom a najmä bez dotyku, zdieľali tiež osobné informácie s druhými, čím napokon vzniklo spoločné umelecké dielo.
Máte aj vy doma zvyk merať sa? Nájdete doma ešte tieto značky? Čo všetko z nich viete vyčítať?
Roman Ondak: Measuring the Universe, 2007. Zdroj: https://www.moma.org/collection/works/128840
Performancia srbskej umelkyne Mariny Abramovićovej pracuje so zdieľaním s publikom iným spôsobom. Počas trvania retrospektívnej výstavy v MoMA v New Yorku autorka každý deň v otváracích hodinách múzea sedela mlčky pri stole a ktokoľvek z publika sa mohol posadiť oproti nej rovnako bez slov. Dvojica – umelkyňa a divák*čka – sa na seba dívali, pričom sa ale publikum dívalo na nich. Rovnako ako pri diele Romana Ondaka ani toto dielo by nevzniklo bez aktívnej účasti ľudí. V prípade diela Mariny Abramovićovej však zdieľanie prebiehalo priamo pri osobnom stretnutí s umelkyňou, predstavovalo spoločne zdieľanú intenzívnu, intímnu a výnimočnú chvíľu. Aké rôzne emócie mohli ľudia zapojení do performancie pociťovať?
Čo myslíte, prečo umelkyňa nezvolila formu rozhovoru s publikom? V čom môže byť takéto intenzívne vnímanie sa navzájom silnejším zážitkom? Kedy ste mali naposledy čas na rozhovor bez slov s niekým blízkym?
Marina Abramović: The Artist is Present, 2010. Zdroj: https://www.moma.org/audio/playlist/243/3133
Námet na aktivitu: Zdieľať umenie môžete aj mimo galérie! Vyskúšajte to medzi svojimi známymi.
Web umenia je online katalóg zdigitalizovaných výtvarných diel zo slovenských a z niekoľkých českých galérií. Nájdete v ňom takmer 180 000 diel a ďalšie postupne pribúdajú. Skúste objaviť také, ktoré by čo najlepšie vystihovalo vašu aktuálnu náladu, činnosť, ktorej sa práve venujete, alebo nad čím práve premýšľate. Pri hľadaní diel vám pomôžu rôzne filtre. Vybrané dielo môžete zdieľať na svojich sociálnych sieťach alebo v súkromných skupinách. Nezabudnite uviesť autora*ku a názov, pridať môžete aj dôvod svojho výberu. Možno vďaka tomu vaši známi spoznajú nové diela alebo ich to inšpiruje k podobnému zdieľaniu. Aké dielo vyberiete dnes? Rozšírte umenie do sveta!
Foto: Šimon Lupták, SNG
Zdieľaný priestor
Verejný priestor predstavuje vymedzené priestranstvo, ktoré slúži na verejné užívanie a je prístupné pre všetkých bez rozdielu. Je to miesto, ktoré zdieľa obyvateľstvo, ale aj okoloidúci ľudia. Akú úlohu v ňom môže zohrať umenie?
Fontána Družba na Námestí slobody v Bratislave bola viac ako 15 rokov nefunkčná a v havarijnom stave. Námestie sa nachádza na strategickom mieste v širšom centre hlavného mesta, no dlhý čas bolo iba tranzitným priestorom, nie miestom, kde by ľudia trávili svoj voľný čas. V roku 2023 sa pristúpilo k obnove a znovuuvedeniu fontány s názvom Kvet lipy do prevádzky, čím sa výrazne zmenila povaha celého námestia. Úprava fontány rátala tiež s aktívnym používaním objektu, ľudia do nej môžu vstúpiť a v horúcich dňoch sa osviežiť. V letných mesiacoch sa tak námestie premieňa na jedno z najvyťaženejších a najobľúbenejších verejných miest v meste, ktoré sa využíva aj na rôzne kultúrne a spoločenské podujatia.
Aké príjemné miesto poznáte vo svojom okolí? Čím je pre vás výnimočné?
TIP: Ak chcete spoznať viac umenia v uliciach Bratislavy, prebádajte webstránku umeniemesta.sk, kde nájdete fotografie, presnú lokalitu a informácie k dielam v zdieľanom verejnom priestore. Možno nájdete zaujímavé tipy na najbližšiu prechádzku mestom.
K. Lacko, V. Droppa, J. Hlavica: Fontána Družba – Kvet lipy, 1978 – 1980. Foto: Matej Hakár. Zdroj: https://umeniemesta.sk/diela/recOhVZSW5l78wqPB
Umenie sa vo verejnom priestore nemusí vyskytovať iba vo forme fontán, sôch či pamätníkov. Môže byť aj nehmotné, prchavé.
Súčasná umelkyňa Maja Štefančíková realizovala v centre Brna projekt Prchavé súsošie. Niekoľko performujúcich ľudí sa s kamenosochárskymi nástrojmi zastavilo na viacerých námestiach a vytváralo pamätník – nie však z kameňa či inej hmoty, ale zo svojich pohybov a zo zvukov, ktoré jednotlivé nástroje vydávali. Zvukový pamätník existoval iba vo chvíli realizovania diela, potom sa z verejného priestoru opäť vytratil. Dôležitú úlohu hrali okoloidúci ľudia – podľa ľubovôle mohli do diela vstúpiť a tým zmeniť dĺžku performancie. Ako hovorí autorka, vždy ju zaujímajú ju vzťahy, ktoré v danom priestore vznikajú, ktoré vidí, počuje, cíti. Prchavé súsošie nás okrem iného nabáda citlivo vnímať prostredie, v ktorom sa denne pohybujeme, všetkými zmyslami, ale poukazuje aj na to, ako pomníky a pamätníky z ulíc a námestí miznú a menia sa.
Skúste vypátrať sochu či pamätník z vášho mesta, ktoré boli odstránené. Zistite, k čomu sa viazali a prečo zo svojho miesta zmizli. Čo alebo kto ovplyvňuje to, čo sa nachádza na našich uliciach a námestiach?
Maja Štefančíková: Prchavé súsošie, 2019. Foto: Eva Rybářová. Zdroj:https://secondaryarchive.org/artists/maja-stefancikova/
Námet na aktivitu: Dielam vo verejnom priestore často predchádza prieskum a mapovanie vybranej lokality. Pusťte sa do toho s nami! Na prieskum si vyhraďte ideálne dlhší čas.
Vyberte si námestie z vášho okolia, zastavte sa tam v rôzne dni v týždni, v rôznom čase, v rôznom počasí. Spíšte si, aké kvality by podľa vás námestie malo mať, a sledujte, do akej miery ho to vaše napĺňa. Zamerať sa môžete na zeleň, možnosť oddychu, ochrany pred nepriaznivým počasím, jeho lokalitu… Sledujte aj ľudí a ich správanie – trávia na námestí čas? Ako? Svoje pozorovania môžete zapisovať či zakresľovať. Zozbierané údaje môžu slúžiť na uvažovanie o tom, ako by sa dané miesto mohlo vylepšiť. Je niečo, čo dokážemezmeniť aj my sami? Pozbierajte z neho smeti alebo ho oživte tým, že sa na ňom začnete stretávať so svojimi priateľmi. Verejný priestor je totiž živý iba vtedy, ak slúži ľuďom.
Foto: Šimon Lupták, SNG
Zdieľanie v komunite
Umelecko-sociálne projekty zamerané na prácu s ľuďmi zo zraniteľných skupín často využívajú motív zdieľania.
Spomienky na rôzne miesta, príbehy z detstva či osobné vyznania sa v projekte českej keramičky a dizajnérky Lenky Záhorkovej ocitli rozkreslené či rozpísané na odpadových, upcyklovaných porcelánových tanieroch. Autorka pracovala so seniorkami, ktoré boli ochotné podeliť sa o svoje spomienky a životné príbehy. Tie spracovali v rôznej výtvarnej forme, ktorú autorka následne digitálne preniesla na porcelán. Projekt podporuje medzigeneračnú komunikáciu, otvára témy súvisiace so starnutím a v neposlednom rade má aj silný terapeutický charakter.
Porcelánový riad sa často dedí z generácie na generáciu, najmä ten určený na slávnostné príležitosti. Máte v domácnosti nejaké podobné rodinné dedičstvo? Poznáte jeho príbeh? Nesie stopy pamäti svojich predchádzajúcich vlastníkov či vlastníčok?
Lenka Záhorková: Tak to bylo, 2019. Foto: Michal Ureš. Zdroj: http://www.zahorkovalenka.com/prace/domu/
Aktivity súčasného umelca Tomáša Rafu prepájajú umenie a občiansky aktivizmus. V rámci projektu Športové múry spolu s menším tímom navštívil rómske osady, na ktorých okraji boli postavené segregačné múry. Tie Rafa využil ako voľnú plochu na výtvarnú realizáciu, do ktorej zapojil miestne obyvateľstvo, dospelých aj deti. Navzájom zdieľali nielen priestor múru, ale aj čas pri spoločnej tvorivej aktivite. Múr postavený s cieľom čo najviac znemožniť obyvateľstvu osady zdieľať spoločný priestor so susedstvom, sa na základe Rafovej participatívnej aktivity zmenil na miesto spoločnej aktivity celej komunity. Kurátorka Lenka Kukurová píše: „Diela Tomáša Rafu sa dotýkajú politických udalostí vyvolávajúcich verejnú diskusiu, na ktorej sa autor sám zúčastňuje – ako umelec aj aktivista. Etika zohráva v jeho tvorbe rovnakú úlohu ako estetika.“
Aké témy môžu podobné diela otvárať? Je podľa vás potrebné o nich viesť verejnú diskusiu? Akú úlohu v nich zohráva zdieľanie?
Tomáš Rafa: Športové múry, 2012. Zdroje: https://artaktivista.sk/painting-workshop-in-ostrovany-2012/#gallery/18840477369ab444af92f8b019a54bf1/1498 https://artaktivista.sk/painting-workshop-in-ostrovany-2012/#gallery/18840477369ab444af92f8b019a54bf1/1506
Námet na aktivitu: Vyskúšajte si v bezpečnom prostredí terapeutické zdieľanie a spomínanie prostredníctvom spoločnej kresby. Aktivitu je možné robiť vo dvojici či vo väčšej skupine.
Oslovte rodičov, starých rodičov alebo blízkych, s ktorými nie ste často v kontakte, no máte spoločné spomienky a zážitky. Pripravte si papier a farebné ceruzky či fixky – jednu farbu na osobu. Navrhnite konkrétny spoločný zážitok, alebo sa k nemu dopracujte rozhovorom. Popri tom, ako sa o ňom budete rozprávať, na striedačku jednotlivé prvky z vášho zážitku zakresľujte. Buďte citliví a vnímaví, nielen v rozhovore, ale aj v kresbe – snažte sa nadväzovať na predchádzajúce kroky alebo ich svojou kresbou viac rozpracovávať. Zdieľanie je o tom, že v priestore papiera aj rozhovoru nie ste sami – zdieľate ho s tými, ktorých ste oslovili. Prekvapilo vás v rozhovore alebo kresbe niečo? Získali ste nový pohľad na spoločný zážitok? A čo je najdôležitejšie, užili ste si spoločnú zdieľanú chvíľu?
Foto: Šimon Lupták, SNG
Osobné zdieľanie
Skicár bol najmä v minulosti bežnou súčasťou výbavy výtvarníkov a výtvarníčok, predstavoval zásobáreň nápadov, inšpirácií, ktoré sa často ďalej rozpracovávali v ateliéri. Pre nás predstavuje jedinečný zdroj informácií o uvažovaní a výtvarnom myslení autora*ky. O to viac, ak sú skice doplnené o text. Alebo ak máme k dispozícii rovno celý denník.
„Na oblohe som si všimol zvláštnu farbu, hore bola tmavomodrá, nižšie hrala do zelenkastej a končila na horizonte v priesvitnej, teplej fialkastej.“ Takto si v máji 1881 poznačil do denníka svoje pozorovanie oblohy z rannej prechádzky Ladislav Mednyánszky. Zachované denníkové zápisy, listy rodine a priateľom a množstvo skíc poskytujú cenný „vhľad“ do vnútorného života významného uhorského maliara. Vďaka ich knižnému vydaniu sú dostupné širokej verejnosti. Kurátorka Katarína Beňová v predslove k druhému vydaniu píše, že tieto zápisy „sú nielen svedectvom autorovho bohatého myšlienkového sveta, dokladmi jeho cestovateľských dobrodružstiev, filozofickými zamysleniami, ale sú tu aj veľmi jednoduché až utilitárne správy z denného života“. Čítanie jeho zápisov nás môže inšpirovať k citlivejšiemu pozorovaniu krajiny okolo nás a možno aj k písaniu vlastného denníka.
Vedeli ste, že v Slovenskej národnej galérii v Bratislave nájdete aj Archív výtvarného umenia, špecializovaný archív primárne venovaný pozostalostiam výtvarníkov a výtvarníčok? Sú tu uložené rôzne textové, fotografické, ale aj výtvarné materiály. Okrem iného aj denník Ladislava Mednyánszkeho.
Foto: Martin Deko, SNG
Ladislav Mednyánszky: Náčrtník, 1890 – 1895. Zdroj: https://www.webumenia.sk/dielo/SVK:SNG.K_4817-8
Zdieľať svoje dojmy a zážitky je možné aj netradičnejším spôsobom.
Andyho Warhola, amerického maliara so slovenskými koreňmi, poznáme najmä vďaka jeho dnes už legendárnym sériovým portrétom. Viete však, že ho fascinovala hovorená reč? Počas svojej kariéry nahral viac ako 4 000 audiokaziet. Tiež si viedol denník, no písal ho za neho niekto iný: Andy pravidelne každé ráno v pracovné dni telefonoval svojej asistentke a priateľke Pat Hackettovej, ktorej podrobne vyrozprával všetko, čo sa za uplynulý deň či víkend stalo. Takto dokumentoval svoje výdavky, každodenné súkromné aj spoločenské aktivity, ale aj svoje pozorovania a názory na ľudí, s ktorými sa stretol. Telefonáty jeho asistentka následne prepisovala, a tak vznikli tisícky strán zápisov, z ktorých urobila výber, a po smrti Andyho Warhola vyšli aj v knižnej podobe. Rovnako ako pri denníkoch Ladislava Mednyánszkeho tak má aj široká verejnosť možnosť nazrieť do jeho súkromia, zážitkov a úvah.
Čítate príspevky či sledujete videá, v ktorých ľudia zdieľajú so svetom niečo osobné? Kde ich najčastejšie nájdete, akú formu majú, aké pocity vo vás vyvolávajú? Stretávate sa so zdieľaním skôr pozitívnych či negatívnych skúseností?
Zdroj: Múzeum moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach
Námet na aktivitu: Podeliť sa o radostné pocity pomáha ich intenzívnejšiemu prežívaniu, naopak, zdieľanie našich problémov síce nemusí nutne viesť k ich vyriešeniu, ale často prináša pocit úľavy, podpory, pochopenia. Niekedy to však nejde úplne jednoducho či podľa predstáv nás či druhých. Práve písanie denníka, zdieľanie prežívania s papierom, mnohým ľuďom pomáha utriediť si myšlienky, upokojiť sa, vidieť svoj aktuálny stav trochu v inom svetle. Ak chcete vyskúšať iný spôsob, skúste zdieľať svoje aktuálne prežívanie s kamerou. Natáčajte sa pri bežných úkonoch, špeciálnych príležitostiach, alebo sa zverte kamere aj so svojimi pocitmi a myšlienkami. Skúmajte, či a ako sa mení vaše vystupovanie pred kamerou aj v prípade, že natočený materiál neplánujete s nikým zdieľať. Ak sa naň následne pozriete, umožní vám to vnímať svoje prežívanie s istým odstupom a vidieť veci novými očami.
Ak dlhšie pociťujete duševnú nepohodu, neváhajte kontaktovať odbornú pomoc, napríklad IPčko, ktoré je v tomto ročníku partnerom súťaže.
