Gymnázium Andreja Kmeťa, Banská Štiavnica: Natália Javorková, Klára Petrová pod vedením Zuzany Horniakovej

03.03.2020 sme predstavili žiakom Gymnázia Andreja Kmeťa v Banskej Štiavnici naše dielo nadväzujúceho na tému umeleckej súťaže Máš umelecké črevo? Pozoruhodnou témou ročníka 2019/20 bol Butterfly effect, ktorého myšlienku sme poňali z všeobecne známej perspektívy. Ekológia, bola našou vrcholnou múzou a sprevádzala nás celou inštaláciou. Ako materiály sme použili zväčša odpad alebo staré nepotrebné objekty. Do tejto témy sme nahliadli aj pomocou iných aspektov, ktoré môžete vidieť vo forme finálneho diela.
Ďalším prepojením s témou Butterfly effectu bol proces prebiehajúcej inštalácie. V triede sme rozmiestnili útržky zo sochy, ktorá pozostávala z opornej časti na ktorej boli umiestnené suché zipsy, spony a rôzne pomôcky na vytvorenie finálnej podoby diela.
Zvuk evokujúci radosť, strach alebo pocit nepokoja sprevádzal celú inštaláciu. Kontrasty svetla a tmy boli pre naše dielo istým faktorom ovplyvňujúci spoluprácu so žiakmi a podnetom na vytvorenie akejsi im doteraz neznámej atmosféry. Boli taktiež prostriedkom na odpútanie od prostredia školy a vytvorenie vlastného sveta a intimity. Jednu z najväčších úloh mali žiaci našej školy, ktorých sme zapojili do vytvorenia sochy, reprezentujúcej ich ako ľudí, nás ako spoločnosť alebo budúcu generáciu, ktorá bude žiť na našej planéte po nás.
Pomocou predmetov, ktoré sme im sprostredkovali bolo ich úlohou využiť svoju kreativitu, spoluprácu a rozvoj kreatívneho myslenia. Popri vytváraní sochy sme so žiakmi viedli rozhovor o téme recyklácie, upcyklingu a butterfly effecte. Žiakom boli okrem objektov poskytnuté farby, štetce a ďalšie výtvarné potreby s ktorými mali možnosť sochu pomaľovať a vdýchnuť jej osobnosť. Súčasťou myšlienky projektu bolo prejavenie ľudskej duše a originality, silnej osobnosti a inteligencie ktorá je zredukovaná na odpad ktorý po sebe zanecháme, ktorý nás pravdepodobne prežije. Medzi kusmi odpadu použitými na vytvorenie sochy boli zakomponované kusy kartónu s abstraktnými slovami ako – love, disease, temporarity, happiness, sadness a creation, ktoré žiaci mali zakomponovať do tvorby. Tieto slová predstavovali ľudské emócie a koncepty, ktoré mali symbolizovať už spomínanú komplexnosť ľudstva. Slová boli v angličtine na základe toho, že projekt sme uskutočňovali s bilingválnymi študentmi.
V konečnej fáze sme otvorili diskusiu a rozprávali sa so žiakmi o ich dojmoch z našej práce. Tento projekt bol pre nich zážitkom odpútavajúcim z monotónnosti obyčajného dňa. Radi sa kreatívne prejavili. Boli sme prekvapení z ich kreatívnej schopnosti a situovania sa do zadanej práce. Na konci nášho rozhovoru, sme im odporučili aby v prípade, že vidia pohodený odpad sa zamysleli nad tým, ako tam skončil a aký aj on má za sebou príbeh. Na základe tejto myšlienky sme napísali krátke príbehy inšpirované slovnými pomenovaniami objektov. Tieto slová pomenovávajú veci považované za prioritné pre ľudstvo v súčasnej dobe.