Inšpirujte sa výberom domácich i zahraničných umeleckých diel, ktoré sa na jedlo a to, čo je s ním spojené, dívajú z rôznych uhlov a naštartujte svoje kreatívne myslenie! V článku nájdete aj podnety na diskusiu a námety na aktivity. Je možné ich využiť v rámci vyučovania na strednej škole, prepájajú oblasť umenia a kultúry s občianskou náukou, multikultúrnou a environmentálnou výchovou a osobnostným a sociálnym rozvojom. Sú však vhodné pre všetkých, ktorí i ktoré chcú experimentovať s netradičnými materiálmi, rozvíjať diskusiu a zaktivizovať svojich známych a v neposlednom rade si aj ozvláštniť jedálniček.

Jedenie ako sociálna udalosť 

Jedlo jeme všetci, niekoľkokrát denne. Napriek tomu môže aj také obyčajná aktivita, ako je obedovanie, za istých okolností zaraziť ľudí či vytvoriť špecifickú situáciu. Akčný umelec Ján Budaj so skupinou Dočasná spoločnosť intenzívneho prežívania vytváral počas minulého režimu rôzne, často absurdné situácie vo verejnom priestore mesta. Ich cieľom bolo vytrhnúť okoloidúcich ľudí z rutinného života, podnietiť k uvažovaniu či participácii. Pri akcii s názvom Obed skupinka ľudí zasadla za stôl v strede mesta a začala obedovať. Na fotografiách, ktoré akciu dokumentujú, nevidíme iných ľudí, iba pohľady z okolitých panelákov.

Ján Budaj, Dočasná spoločnosť intenzívneho prežívania: Obed II., 1978.

Zarazilo by vás, keby sa pod vaším oknom konala takáto malá „hostina“? Snažili by ste sa zistiť o akcii viac, prípadne aktérov osloviť či pridať sa? Spojili by ste si bežný obed s akciou, ktorá má za cieľ komunikovať s okolím?

Rirkrit Tiravanija: who´s affraid of red, yellow and green; prvýkrát uvedené v roku 2010 v Bangkoku, Thajsko. Záznam z Art Basel, Švajčiarsko z roku 2011.

Námet na aktivitu: Zorganizujte pre širší okruh svojich známych výzvu – stretnite sa na jednom mieste v dohodnutý čas s tým, že všetci prinesú jedlo, o ktoré sa podelia. Nebojte sa osloviť napríklad aj svoje susedy či učiteľa a nechajte „šíreniu“ pozvánok voľný priebeh.

Foto: Šimon Lupták

Etiketa učí, že jesť rukami by sa nemalo, no priamy dotyk s jedlom môže byť zážitkom, nielen gurmánskym, ale aj stimulujúcim, upokojujúcim a napokon aj výtvarným.

Magdaléna Kuchtová: Od oka a podľa dotyku, 2020. Dielo bolo vystavené v rámci výstavy Skupinová terapia v Schaubmarovom mlyne v Pezinku, foto: Martin Deko

Inštaláciu intermediálnej výtvarníčky Magdalény Kuchtovej s názvom Od oka a podľa dotyku tvoria suroviny a nástroje potrebné na pečenie kváskového chleba, čomu sa autorka dlhodobo venuje. Na stole je umiestnená múka, voda či sito, ale aj to, vďaka čomu všetky tieto veci vytvoria želaný výsledok – ruky. Dotýkajúce sa múky nabádajú aj nás k dotyku s bežnými surovinami a možno aj k akémusi spomaleniu v každodennosti či terapeutickému zážitku, ktoré môže citlivá a trpezlivá práca (nielen) s kváskom a cestom priniesť. Takto sa autorka umelecky pokúša vyjadriť „prácu rukami a s hmotou a potešenie z výsledku“.

Piekli ste už doma vlastné pečivo? V čom všetkom okrem chuti ste vnímali rozdiel medzi domácim a kupovaným?

Foto: Šimon Lupták

Dotknúť sa jedla rukami a pracovať s ním ako s výtvarným materiálom mali možnosť účastníci a účastníčky kurzu Meetup v SNG. Pod vedením Dany Tomečkovej, tiež intermediálnej výtvarníčky, skúmali, ako reagujú čiastočky práškového cukru na dotyk, ako rôzne sa dajú tvarovať podľa toho, ako blízko sú pri sebe. Vyformované tvary potom sledovali v priebehu dlhšieho času – cukor dobre nasáva vlhkosť, čím sa spevňuje a zotrváva vo svojom tvare. Dana si zvolila prácu s cukrom nie pre jeho sladkosť a vlastnosti, pre ktoré sa využíva v kuchyni, ale práve pre jeho fyzikálne vlastnosti a zloženie.

Skúste si vyhľadať zaujímavé vedecké informácie o surovine, z ktorej budete najbližšie niečo pripravovať a priamo v procese prípravy si ich môžete aj overiť. Prekvapilo vás niečo?

Foto: Šimon Lupták

Námet na aktivitu: Spravte z dotyku s potravinami tvorivý a objavný zážitok! Pohrabte sa vo viacerých druhoch múky a vnímajte hmatom rozdiel v ich štruktúre; sledujte, ako sa sype škorica na odlišné povrchy; pozorujte, ako sa rôzne tekutiny rozplývajú vo vode… Dovoľte si aj výstrednejší dotyk, napríklad olej na vašej ruke. Aké pocity vo vás stretnutia s materiálom vyvolávajú a čo vás na nich vizuálne upútalo? Doprajte si dostatok času, aby ste vnímali každú kvapku či zrnko i zmeny, ktorými potraviny pri rôznych kontaktoch prechádzajú.

Foto: Šimon Lupták

Produkcia a distribúcia jedla je nielen v rámci ekológie jeden z najdiskutovanejších problémov súčasnosti. Ovplyvňuje denne každého z nás, ale zároveň aj fungovanie celej našej planéty.

Intermediálny umelec a ekologický aktivista Oto Hudec vo svojich dielach skúma vzťah človeka ku krajine v domácom prostredí, ale tiež v rámci mnohých zahraničných ciest, čo je aj prípad diela s názvom Kukuričná pieseň, kde autor hrá svoj koncert pred kukuričným poľom v USA. Dielo približuje, ako ďaleko má súčasné pestovanie geneticky modifikovanej kukurice zamerané na zisk s absolútne nerešpektujúcim prístupom ku krajine od tradičných postupov pestovania pôvodným obyvateľstvom Ameriky. To verilo, že spievanie kukurici zabezpečí jej lepší rast. Autor otvára viaceré lokálne i globálne problémy, ktoré takéto pestovanie monokultúr prináša. Je možné v dnešnom svete opäť dospieť k citlivému prístupu k prostrediu, v ktorom žijeme?

Artbase / Oto Hudec. Youtube kanál Kunsthalle Bratislava, 2021. Dielo Kukuričná pieseň nájdete v čase 9:14 – 9:27.

Sochár Juraj Meliš vyjadroval cez mnohé svoje diela postoje týkajúce sa ekológie v čase, kedy táto téma u nás v umení iba začínala rezonovať. Vo svojej tvorbe často pracoval s textom. Hliníkový reliéf – mapa sveta z cyklu Help pracuje s jediným slovom. Je však natoľko úderné a zrozumiteľné, že jasne odkazuje na kritickú situáciu v súvislosti s našou planétou. Dielo vzniklo pred takmer 50 rokmi, kedy téma klimatickej krízy nebola natoľko vážna ako dnes, no napriek tomu z neho cítime veľkú naliehavosť. V čase jeho vzniku sa už u nás dostávajú ekologické otázky do povedomia aj širšej spoločnosti, no napríklad Ministerstvo životného prostredia vzniká až v roku 1990.

Juraj Meliš: Help. Z cyklu Help, 1975 – 1978.

Námet na aktivitu: Môže paradajka či chlieb ovplyvniť dianie vo viacerých krajinách? Pustite sa do podrobnejšieho skúmania vašich jedál cez ich pôvod a cesty, ktoré absolvovali, kým sa dostali na váš tanier. Vyhraďte si vopred na prieskum istý čas, napríklad pár dní. Všímajte si obaly potravín, etikety či jedálne lístky. Pri každom jedle, ktoré skonzumujete, sa snažte zistiť, odkiaľ pochádza. Pripravte si dostatočne veľkú mapu sveta alebo s ňou pracujte digitálne a danú krajinu vyznačte na mape. O čom vypovedá výsledok vašej aktivity? Môžete preskúmať pomer medzi lokálnymi a dovážanými potravinami a dĺžku ciest, ktoré prešli. Aké výhody môže priniesť väčšia podpora lokálnych surovín?

Menu inšpirované umením

Máte pocit, že jete stále to isté a príprava jedla vás doslova otravuje? Hoci nielen jedlom je človek živý, s tou správnou inšpiráciou môže aj táto činnosť nakopnúť k tvorivému uvažovaniu!